O stužených tukoch

K Vianociam neodmysliteľne patrí aj domáce pečenie, a zvýšená konzumácia sladkostí. Poďme sa preto v nasledujúcom článku pozrieť na to, čo sa deje s tukmi, ktoré konzumujeme, a či sú tu aj nejaké, ktorým by sme sa mali vyhýbať. A napíšem vám aj niečo o tom, prečo sme dnes o niečo múdrejší, ako kedysi, a prečo tvrdenie: „Tak piekli aj naše babky, a dožili sa vysokého veku.“ Či „Veď keď si to dám raz za čas, tak to nevadí“, neplatia.

Lipidy sú nevyhnutná zložka našej potravy, pretože sa podieľajú najmä na stavbe našich buniek a niektorých hormónov, majú termoizolačnú a transportnú funkciu a ak by sme ich neprijímali, zomreli by sme. Ich podiel v našej strave by mal byť zhruba 26% (zdroj: K. Javorka a kol.: Lekárska fyziológia). Pre lipidy je typické, že obsahujú tri základné atómy: uhlík, vodík, a kyslík. Rozdeľujú sa na tri základné skupiny: triacylglyceroly, fosfolipidy a cholesterol. Zväčša ide o dlhé molekuly. Ako zdroj energie sa využívajú najmä triacylglyceroly, ktoré sú zložené zo zvyšku glycerolu a troch molekúl karboxylových kyselín. Každý z týchto reťazcov nazývame aj mastná kyselina, a podľa počtu uhlíkov a toho, či sa tam nachádza alebo nenachádza dvojitá väzba majú svoje názvy (napríklad k. linolénová). V prípade, že sa v takomto reťazci vyskytuje dvojitá väzba, je dôležité ako sú okolo nej usporiadané ostatné časti molekuly. V chémii tomu hovoríme izoméria. Ide o to, že usporiadanie jednotlivých skupín môže byť v rámci 3D pohľadu rôzne, aj keď ide stále o tie isté skupiny. Pre naše telo to má obrovský význam!

Zdroj: https://milkgenomics.org/wp-content/uploads/2016/03/Figure-2-trans-fat.jpg

Ak naše telo pracuje s reťazcami, kde sa nachádza tzv. cis-izoméria, teda, že jednotlivé skupiny sa nachádzajú na jednej strane dvojitej väzby, je to v poriadku, a naše telo si nejakým spôsobom s takouto molekulou dokáže poradiť. To, čo sa s ňou deje si rozpíšeme nižšie. Môže sa ale stať, že nejaká časť týchto molekúl obsahuje iný typ izomérie, kedy sa spomínané skupiny nenachádzajú na jednej strane dvojitej väzby, ale ako keby oproti sebe. Tomu hovoríme trans-izoméria. Je zaujímavé, že takéto tuky sa vyskytujú prirodzene aj v mlieku, avšak vo veľmi malom množstve. Rozdiel je aj v tom, že v minulosti to bol jediný zdroj trans-tukov, dnes to tak, žiaľ, nie je.

V minulosti, keď bolo nedostatok masla, a bolo aj príliš drahé, vedci vyvinuli spôsob, ako môžeme premeniť tekutý 100% olej vylisovaný zo semien nejakej rastliny na taký, ktorý je pri izbovej teplote tuhý, a dokonca vyzerá podobne ako maslo. Ak chceme olej premeniť na tuk, je to dnes možné dosiahnuť viacerými spôsobmi, pozrime sa ale najskôr na ten úplne prvý – hydrogenáciu (stužovanie). Pri tejto chemickej reakcii ide vlastne o to, že sa do oleja vháňajú molekuly vodíka, ktorými sa vlastne z molekuly odstráni dvojitá väzba (nenasýtený tuk sa týmto premení na nasýtený). V prípade, že sa tento proces neudeje dokonale (vtedy hovoríme o tzv. čiastočnej hydrogenácii), premenia sa iba niektoré dvojité väzby v molekule na jednoduché.

Zdroj: https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/1/1a/H2forMargerin.png

Tie, ktoré sa nepremenia (zostanú dvojité) sa zmenia na vyššie spomínaný trans-izomér, ktorý je pre naše telo neznámy. Ešte v 90-tych rokoch bol obsah týchto trans-mastných kyselín v tukom, ktoré boli bežne dostupné na natieranie či pečenie v rozmedzí zhruba 16,3 – 42%. Dnes je tu ale našťastie aj iný, modernejší spôsob premeny oleja na tuk, ktorému hovoríme interesterifikácia. Je to proces, pri ktorom nevznikajú trans-tuky. Týmto spôsobom sa dnes vyrába väčšina rastlinných nátierok určených na natieranie chleba. Prítomnosť trans-tukov je v nich takmer nulová, čo potvrdili aj mnohé nezávislé merania.

V priemyselne vyrábaných cukrovinkách, sladkostiach, a v pekárenskom priemysle sa však stále hydrogenované tuky používajú vo veľkom, pretože to nie je zakázané. Dobrá správa je, že to musí byť na obale výrobku uvedené, a tak ako zákazníci môžeme takýto výrobok jednoducho odmietnuť. Výrobcovia totiž musia dodržiavať nariadenie Európskej komisie 1169/2011, čo mi potvrdila aj Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky. Zlá správa je, že väčšine ľudí je to jedno. A prečo by sme si to vlastne mali všímať?

Mnohé vedecké štúdie opakovane preukázali, že trans-tuky obsiahnuté v lipidoch, ktoré konzumuje, sú spojené s vážnymi kardiovaskulárnymi ochoreniami (vysoký krvný tlak, zvýšené riziko infarktu, zvýšená hladina LDL-cholesterolu a podobne). Štúdie ukázali, že ich zvýšený príjem môže dokonca viesť k inzulínovej rezistencii, čo zvyšuje riziko cukrovky 2. typu (zdroj: https://www.fmed.uniba.sk/fileadmin/lf/sucasti/Teoreticke_ustavy/Ustav_hygieny/Webpic/publikcin/ViemeZdravoZit3.pdf). Je teda jednoznačné, že príjmu trans-tukov by sme sa mali v čo najväčšej miere vyhnúť. Klinická štúdia robená na 36-tich dobrovoľníkoch v roku 1999 to jasne ukázala. Veď, pozrime sa na to. 30% objemu z ich stravy tvorili tuky, a každá skupina dostávala iný pomer tukov, ktorý bol vopred jasne stanovený. V niektorých skupinách sa nachádzali tuky, ktoré obsahovali až 20,1g trans-tukov na 100g tuku, zatiaľ čo iná skupina mala toto množstvo nižšie ako 0,5g. Výsledky jasne ukázali, že skupiny so zvýšeným množstvom konzumácie trans-tukov mali horšie výsledky. Táto špeciálna diéta trvala 35 dní (zdroj: https://www.nejm.org/doi/pdf/10.1056/NEJM199906243402501?articleTools=true ). Aj čísla z inej štúdie hovoria za všetko: ak zvýšite príjem trans-tukov čo i len o 2%, zvýšite riziko kardiovaskulárnych ochorení až o 23%! Závažný vplyv týchto molekúl sa ukázal, ak ich skonzumovali iba 2g denne (pri celkovom dennom príjme 2000 kalórií) (zdroj: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC1523500/pdf/bmj33300214.pdf) . Pre objektívnosť je potrebné povedať, že skonzumovať 2g trans-tukov denne ak si kupujeme poctivé (hoc aj živočíšne) produkty, nie je úplne jednoduché, pretože ak použijeme napríklad pri vianočnom pečení maslo, je ich tam veľmi malé množstvo. (Ak by sa v tuku nachádzalo 1% trans-tukov, potrebovali by ste zjesť zhruba 25 ks lineckých koláčikov denne, aby ste sa dostali na túto hodnotu. Nezabudnite ale, že časť trans-tukov prijímame prirodzene aj v iných výrobkoch z kravského mlieka).

A čo sa vlastne s tukmi deje, keď ich skonzumujeme? Ich trávenie sa začne v žalúdku pomocou enzýmu lipáza. U dospelých sa v žalúdku rozloží len zhruba 10% prijatých tukov, u detí je to o niečo viac. Natrávené tuky sa dostanú do dvanástnika hrubého čreva, kde prebieha ich hlavné trávenie pomocou šťavy, ktorá sa sem dostane z pankreasu. Tráveniu napomáha aj žlč vyprodukovaná v pečeni. Úloha žlče nie je priamo trávenie, ale proces, ktorý sa nazýva emulgácia. Ide vlastne o to, že z tuku sa stanú malé kvapôčky, ktoré potom enzýmy ľahšie rozložia. Ak máme v dvanástniku triacylglycerol (tuk opísaný vyššie zložený zo zvyšku glycerolu a 3 MK, sem zaraďujeme aj trans-tuky), lipázy ho rozložia práve na tieto dve zložky: glycerol a mastné kyseliny. Celý proces trvá len pár minút. Cesta tu ale nekončí, vzniknuté produkty sa musia dostať niekam inam, do pečene. Na to, aby sa tam dostali, musia prejsť cez stenu tenkého čreva. Molekuly sa dostanú do špeciálnych buniek, z ktorých je tvorená sliznica tenkého čreva, ktorým hovoríme enterocyty, kde sa pretvoria na veľmi malé častice nazvané chylomikróny (a zároveň sa z nich znova stanú triacylglyceroly). Na druhom konci bunky potom v tejto forme vystupujú von vo forme chylomikrónov buď do lymfy (sem idú najmä tie, ktoré obsahujú kyseliny s dlhším reťazcom), alebo do krvi (tie s kratším reťazcom). Krv ich privedie do pečene. Ak sa ocitnú v lymfe, tiež sa neskôr dostanú do krvi, ktorá ich privedie do pečene.

Zdroj: https://d1z8zkw1yi6kd7.cloudfront.net/uploads/ckeditor/pictures/data/000/000/465//content/lipids.jpg

Do pečene sa tuk od zjedenia dostane zhruba za 4 hodiny. Ak sa v pečeni nahromadí príliš veľa tukov, pečeň nevie čo má s nimi robiť, a začne ich teda ukladať niekde inde, najčastejšie do ciev. Väčšina tukov sa po najedení krvou transportuje najmä vo forme lipoproteínov, ktoré sú rôzne veľké. Tie menšie (LDL častice) rozvážajú tuky a cholesterol z pečene, a ak máme v pečeni príliš veľa tuku, je aj množstvo týchto častíc zvýšené. Je to teda dobrý indikátor nášho zdravotného stavu, pretože ak ich máme príliš veľa, znamená to, že sa tuky ukladajú aj mimo pečene, čo nie je dobré. To sa deje aj v prípade zvýšeného príjmu trans-tuky. Naopak, veľké lipoproteíny (HDL) sú zodpovedné za to, že sa tuky a cholesterol dostanú do pečene, čo je dobre. Trans-tuky znižujú hodnoty HDL častíc v našej krvi.

Zdroj: https://www.researchgate.net/publication/332042936/figure/fig2/AS:741446474792960@1553786023153/Lipid-transport-and-storage.ppm

Poďme si to teda zhrnúť: trans-tuky sú nebezpčené pre naše telo aj vo veľmi malých množstvách, a mali by sme sa im vyhýbať. Nachádzajú sa aj prirodzene v potravinách, napríklad v mlieku (ich množstvo je ale veľmi nízke, menej ako 1%). Rastlinné nátierky už dnes obsahujú minimálne množstvá trans-tukov, porovnateľné s objemom, ktorý je v mlieku. Vysoké množstvá sa nachádzajú najmä v priemyselne vyrábaných cukrovinkách, stužených pokrmových tukoch, v cukrovinkách s tukovými plnkami, pekárenských výrobkoch, ale aj rastlinných zahusťovadlách či šľahačkách. Ak si na to nedávame pozor, je veľmi jednoduché prijať maximálne odporúčané množstvo (zhruba 2g denne pri dennom príjme 2000 kalórií) trans-tukov už vo veľmi malej dávke nesprávne vybranej potraviny (zdroj: https://www.who.int/news-room/headlines/14-05-2018-who-plan-to-eliminate-industrially-produced-trans-fatty-acids-from-global-food-supply). Krajiny ako Dánsko či Švajčiarsko majú veľmi nízke a prísne limity na množstvo trans-tukov v olejov a tukoch, vďaka čomu je predpoklad, že tam klesne výskyt kardiovaskulárnych chorôb až o 50% (výsledok nie je viditeľný a merateľný hneď). Nám na Slovensku nezostáva nič iné, len pozorne sledovať zloženie výrobkov, a v čo najväčšej miere sa vyhýbať tým, ktoré som spomenul vyššie. Dnes na rozdiel od minulosti už vieme, že trans-tuky nie sú dobré, a navyše zdrojov trans-tukov je dnes omnoho viac ako kedysi. A preto by sme mali robiť všetko preto, aby sme sa im vyhli.

Tento článok sa zameriava najmä na trans-tuky a neanalyzuje ako by mal vyzerať celkový profil prijímaných tukov. O tom si povieme možno niekedy nabudúce. 

0 comments on “O stužených tukochPridajte vlastný →

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *