Prestížny časopis National Geographic zverejnil pred dvomi dňami článok, ktorý hovorí o tom, že rastlinné plodiny, ktoré dnes konzumujeme, najmä ovocie, zelenina a strukoviny majú nižšie množstvo živín v porovnaní s rovnakými plodinami v minulosti. Prinášam vám preklad tohto článku, pretože rozhodne stojí za prečítanie.
ÚVOD
Keď sa pozeráme cez rady pestrofarebného ovocia a zeleniny v obchode, možno si neuvedomujeme, že množstvo živín v týchto plodinách za posledných 70 rokov klesá. Množstvo dôkazov z viacerých vedeckých štúdií ukazuje, že mnohé druhy ovocia, zeleniny a obilnín, ktoré sa dnes pestujú, obsahujú menej bielkovín, vápnika, fosforu, železa, riboflavínu a vitamínu C ako tie, ktoré sa pestovali pred desiatkami rokov.
DÔSLEDKY
Úbytok živín „spôsobí, že naše telo bude mať menej komponentov, ktoré potrebujú na obranu proti chronickým ochoreniam – zníži sa tým hodnota jedla ako preventívneho lieku,“ hovorí David R. Montgomery, profesor geomorfológie na Univerzite Washington v Seattli. Dokonca aj pre ľudí, ktorí sa vyhýbajú spracovaným potravinám a uprednostňujú čerstvé produkty, tento trend znamená, že „to, čo jedli naši starí rodičia, bolo zdravšie ako to, čo jeme dnes,“ hovorí Kristie Ebi, expertka na klimatické zmeny a zdravie z Washingtonskej univerzity v Seattli.
PRÍČINY
Vedci tvrdia, že koreň problému spočíva v moderných poľnohospodárskych procesoch, ktoré zvyšujú výnosy plodín, ale narúšajú zdravie pôdy. Zahŕňajú zavlažovanie, hnojenie a metódy zberu, ktoré tiež narúšajú základné interakcie medzi rastlinami a pôdnymi hubami, čo znižuje absorpciu živín z pôdy. Tieto problémy sa vyskytujú na pozadí klimatických zmien a rastúcich hladín oxidu uhličitého, ktoré tiež znižujú obsah živín v ovocí, zelenine a obilninách. Odborníci tvrdia, že je dôležité mať tieto poklesy v perspektíve a nenechať sa touto správou odradiť od konzumácie rôznych druhov ovocia, zeleniny a celozrnných výrobkov, aby sme si udržali svoje zdravie. Dúfajú však, že výsledky podnietia viac ľudí, aby sa zaujímali o to, ako sa ich jedlo pestuje.
ČO HOVORIA DÁTA
Jedna z najväčších vedeckých štúdií, ktorá upriamila pozornosť na tento problém, bola publikovaná v decembri 2004 v časopise Journal of the American College of Nutrition. Pomocou údajov o živinách USDA publikovaných v rokoch 1950 a 1999 výskumníci z Texaskej univerzity v Austine zaznamenali zmeny v 13 živinách v 43 rôznych záhradných plodinách – od špargle a fazule až po jahody a vodný melón. V tomto surovom ovocí a zelenine došlo k poklesu hladín bielkovín, vápnika a fosforu, ktoré sú nevyhnutné pre stavbu a udržanie silných kostí a zubov a pre správnu funkciu nervov. Došlo aj k poklesu železa, životne dôležitého pre prenos kyslíka v tele, či riboflavínu. Hladiny vitamínu C – dôležitého pre rast a opravu rôznych tkanív v tele a pre imunitné funkcie – tiež klesli. Úroveň poklesu sa líšila v závislosti od konkrétnych živín a druhu ovocia alebo zeleniny, ale vo všeobecnosti sa pohybovala od 6 percent pre bielkoviny do 38 percent pre riboflavín. Najmä vápnik najdramatickejšie klesol v brokolici, keli a horčici, zatiaľ čo obsah železa bol výrazne ovplyvnený v mangolde a uhorkách. Špargľa, listový kel a horčica stratili značné množstvo vitamínu C. Výskum v časopise Foods z januára 2022 zistil, že zatiaľ čo väčšina zeleniny pestovanej v Austrálii mala medzi rokmi 1980 a 2010 relatívne podobný obsah železa, v niektorých druhoch zeleniny došlo k pozoruhodným poklesom. Pokles obsahu železa v rozmedzí od 30 do 50 percent nastal v prípade cukrovej kukurice, zemiakov s červenou šupkou, karfiolu, zelenej fazule, zeleného hrášku a cíceru. Naopak, avokádo s drsnou tmavozelenou šupkou, huby a mangold majú železa viac ako v minulosti. Štúdia vo vydaní Scientific Reports z roku 2020 zistila, že obsah bielkovín v pšenici sa od roku 1955 do roku 2016 znížil o 23 percent a došlo aj k výraznému zníženiu obsahu mangánu, železa, zinku a horčíka. Alarmujúce poklesy majú dominový efekt aj pre tých, ktorí jedia mäso. Kravy, ošípané, kozy a jahňatá teraz hodujú na menej výživných trávach a obilninách, hovorí Montgomery, vďaka čomu je mäso a iné produkty živočíšneho pôvodu menej výživné, ako bývali. Experimenty opísané v časopise Science Advances z roku 2018 potvrdili, že koncentrácie bielkovín, železa, zinku a niekoľkých vitamínov B klesli v 18 druhoch ryže po vystavení vyšším hladinám oxidu uhličitého.
ČO MÔŽEME ROBIŤ
Aby bolo jasné: Ovocie, zelenina a celozrnné výrobky stále patria medzi najzdravšie potraviny na planéte – ale spotrebitelia možno nedostávajú až toľko živín, na ktoré sa spoliehajú, z potravín rastlinného pôvodu. A ak bude tento pokles živín pokračovať, niektorí ľudia môžu byť vystavení zvýšenému riziku vzniku určitých ochorení alebo môžu byť menej schopní chrániť sa pred chronickými chorobami správnou výživou, hovoria odborníci. „Až tri miliardy ľudí na celej planéte, väčšina z nich v krajinách s nízkymi a strednými príjmami, si pravidelne nemôže dovoliť zdravú výživu a najmenej dve miliardy trpia takzvaným skrytým hladom, ktorým v strave chýbajú kľúčové mikroživiny. “ hovorí jeden z nich. „Títo ľudia si nemôžu dovoliť ďalší pokles živín v rastlinných potravinách.“
BUDÚCNOSŤ
Pomocou modelov s koncentráciami oxidu uhličitého v atmosfére predpovedanými do roku 2050 výskumníci odhadujú, že obsah bielkovín v zemiakoch, ryži, pšenici a jačmeni sa pravdepodobne zníži o ďalších 6 až 14 percent, podľa štúdie publikovanej v roku 2017 v časopise Environmental. Výsledkom je, že 18 krajín vrátane Indie môže stratiť viac ako 5 percent bielkovín z potravy.
RIEŠENIA
Prvým krokom je nechať pôdu čo najviac na pokoji a obmedziť obrábanie pôdy, čo je prax, ktorá vedie k vyčerpaniu minerálov. Výsadba krycích plodín (ktoré sa pestujú na zakrytie pôdy, aby ju chránili), ako je ďatelina, raž alebo vika, môže pomôcť zabrániť erózii a potlačiť rast buriny. A striedanie škály rastlín pestovaných na každom poli môže zlepšiť obsah živín v následných plodinách. Z veľkej časti však najzdravšia vec, ktorú môže priemerný kupujúci urobiť, je pokračovať v jedení rôznych produktov. „Nehovoríme o 50-percentnom poklese hustoty živín, takže ak dostávate rôzne druhy ovocia a zeleniny rôznych farieb, stále budete spĺňať svoje nutričné potreby,“ hovorí Kristi Crowe-White, docentka výživy na University of Alabama a členka Inštitútu potravinárskych technológov. Je veľmi nepravdepodobné, že všetko, čo zjete, bude zbavené napríklad betakaroténu, ktorý telo premení na vitamín A. „Jedením rôznych druhov ovocia a zeleniny kompenzujete niektoré z týchto strát,“ hovorí. „Vo všeobecnosti by ľudia mali jesť viac ovocia, zeleniny a celých zŕn, aby sa optimalizovali účinky na ľudské zdravie,“ dodáva Montgomery.
ZÁVER
Ak to teda zhrniem, čo môže každý z nás urobiť je:
– zaujímať sa o to, odkiaľ pochádzajú potraviny, ktoré si kupujeme
– zvýšiť príjem čerstvej zeleniny a ovocia
– konzumovať pestrú stravu, ktorej hlavnými zložkami sú ovocie, zelenina a celozrnné potraviny
Celý článok si v pôvodnom znení môžete prečítať na stránke National Geographic. Ak hľadáte kvalitných pestovateľov ovocia a zeleniny, nájdete ich na mojej mape.
Komentáre 0