Na návšteve v Bistronomy
Úvod Ešte pred začiatkom leta som v rámci propagácie Degustoria navštívil výnimočnú bratislavskú reštauráciu Bistronomy, a dnes by som vám ju rád konečne predstavil. Možno si poviete, prečo o nich vôbec píšem? Reštaurácií máme predsa veľa, avšak práve táto patrí podľa mňa k najlepším, aké u nás máme. Ak vás zaujíma prečo, čítajte ďalej… Lokálnosť v Bistronomy V Bistronomy to nie je len o jedle, ku ktorému sa dostanem o chvíľu, ale aj o ľuďoch, ktorým na zákazníkoch mimoriadne záleží. A mám na mysli naozaj všetkých. Od majiteľov až po tím kuchárov pod vedením skvelého Martina Miklošíka. Filozofia Bistronomy je veľmi podobná tej mojej, pretože nad každým jedlom premýšľajú od začiatku do konca, akurát, že ja to robím doma nad sporákom, zatiaľ čo oni profesionálne Kde zohnať tie najlepšie a najčerstvejšie ingrediencie? Aký nápoj a víno sa k jedlu hodí? Ako jedlo naservírovať na stôl? To sú všetko otázky, ktoré si celý tím pri každom jedle, ktoré mimochodom vydrží na jedálničku len niekoľko dní či týždňov, spoločne kladú. Snažia sa vyberať len tie najlepšie a najčerstvejšie suroviny z regiónu, ktoré v kuchyni pretvoria do jedla, z ktorého máte zážitok. Vyhľadávajú najmä malých producentov a výrobcov, a používajú aj také ingrediencie, […]
Na návšteve v Microgreens
Aj v meste môže byť farma, a ja som našiel jednu, ktorá sa zaoberá pestovaním mikrobyliniek – Microgreens. Je to malá mestská rodinná farma, ktorú založili traja páni, a dodnes sa jej venujú. Pestujú desiatky druhov mikrobyliniek, 365 dní v roku. Ale čo vám budem hovoriť, lepšie ako sto razy počuť (či čítať) je lepšie raz vidieť: Kde kúpiť? Bylinky si môžete kúpiť priamo v Dúbravke. Ak chcete vedieť ich presnú polohu, kliknite na moju mapu TU, a rovnako aj prostredníctvom eshopu na ich stránke TU
Na návšteve v Hany Ulič
Pri mojich potulkách po zaujímavých farmách a výrobniach som sa vybral aj na úplný východ Slovenska, do nádhernej a málo navštevovanej oblasti Polonín. Nie je tam len nádherná príroda, ale aj veľmi zaujímavé miesta, ktoré nadväzujú na dlhoročné tradície regiónu. V dedine Ulič som navštívil výrobu pirohov Hany ulič, kde vyrábajú aj slávne tatarčane pirohy. Kto stojí za značkou Hany Ulič? Vo výrobni Hany Ulič ma privítali jej dve zakladateľky, dámy Nadia Kovalová (vpravo) a Anka Kušnírová. Už niekoľko rokov tu podľa ich rodinného receptu vyrábajú špecialitu – tatarčane pirohy, ktorá má v tomto regióne tradíciu. Sú to pirohy, ktoré obsahujú pohánkovú múku, ktorú miestni nevolajú inak ako „tatarka“. V oblasti Polonín sa totiž na svahoch okolitých kopcov pestuje už desiatky rokov, a aj dnes je tu ešte stále pár pestovateľov. Poďte sa so mnou pozrieť do zákulisia výroby tatarčanych pirohov do rodinného podniku Hany Ulič. Dámy Nadia a Anka sú sestry, ktoré Hany Ulič založili, a dnes už pomaly preberá vedenie firmy ich rodina. Obe dokonale poznajú región, a vo svojom podniku zamestnávajú niekoľko miestnych obyvateľov. Tatarčana múka Tatarčana alebo aj pohánková múka tvorí dôležitú súčasť tejto miestnej špeciality. Pochádza od miestneho pestovateľa, ktorý múku aj melie. Presne tak, aby bola vhodná aj do Uličských pirohov. Všimnite […]
Medové laboratórium
K Vianociam neodmysliteľne patrí aj med. Používame ho do koláčov, sladíme si ním čaj, a je neodmysliteľná súčasť nášho jedálnička, keď sme nachladnutí či chorí. Aj preto som sa rozhodol pozrieť na med podrobnejšie, a prinášam vám vôbec prvú komplexnú vedeckú reportáž o mede, ktorá kedy na Slovensku vznikla vďaka vedcom zo Slovenskej akadémie vied – Medové laboratórium.. Úvod Reportáž je objektívna a vychádza z aktuálnych vedeckých poznatkov. Veľká vďaka patrí tímu vedcov zo Slovenskej akadémie vied, kde na Ústave molekulárnej biológie funguje Laboratórium apidológie a apiterapie, a na rozdiel od skúmania fyzikálno-chemických a senzorických vlastností, skúmajú antibakteriálne, imunomodulačné a rany-hojace vlastnosti medu. Čo v medoch hľadajú, ako správne med používať, a aké vlastnosti by vlastne poriadny a poctivý med mal vlastne mať? Na to všetko, a ešte omnoho viac nájdete odpovede v novom reportážnom videu priamo z laboratória, kde som sa porozprával s doktorkou Marcelou Bučekovou. Video nájdete na konci článku. Medové laboratórium Vyše desať rokov sa laboratórium venuje biologickým aktivitám medu a jeho pôsobeniu. Testovanie antibakteriálnej aktivity voči zlatému stafylokoku (Staphylococcus aureus) je vedecky uznávanou metódou pri stanovovaní antimikrobiálneho pôsobenia komplexných látok. V prípade medu je najuniverzálnejšiu metódu testovania biologickej aktivity medu bez ohľadu na jeho botanický, či geografický pôvod. Práca v Medovom laboratóriu Do videa sa všetko nezmestilo, avšak chcel by som podotknúť, […]
Jesenný zber úrody v Tekvičke
Po pár mesiacoch som sa vrátil do rodinnej firmy Tekvička. A Martin Bernadič mi ukázal a vysvetlil, ako prebieha zber zemiakov a tekvíc. Strávil som tam nádherný slnčený deň, a ako to tam vyzerá si môžete pozrieť vo videu. Kde ich nájdete? Eshop a ďalšie informácie o farme nájdete na ich stránke TU. A nezabudnite s apozrieť ani na moju mapu TU.
Na návšteve v Kofole v Rajeckej doline
Na mojom blogu vám prezentujem najmä malé farmy, gazdov a výrobcov, avšak to, že sú malí ešte neznamená, že sú kvalitní. Ja si zámerne na blog vyberám práve tých dobrých, avšak poznám aj mnoho malých, ktorí sa na mojom blogu nikdy neobjavia. A rovnako to platí aj opačne! Aj medzi veľkými firmami sú také, ktoré to robia dobre. A nie len to. K svojim výrobkom pristupujú dokonca lokálne, udržateľne, so zapojením ľudí v regióne, a nadviazaním na tradíciu. A preto vám dnes prinášam príbeh veľmi dobre známej pramenitej vody Rajec Bylinka, ktorú vyrába spoločnosť Kofola v Rajeckej doline. Deň v Rajeckej doline V Rajeckej doline som strávil celý deň, a spolu so zodpovednými pracovníkmi za jednotlivé sekcie zo spoločnosti Kofola sme si prešli všetky jednotlivé kroky výroby. Úplne do detailu. A ja som s nadšením zistil, že to spoločnosť Kofola v Rajeckej doline robí fakt skvele! Deň sme začali vo výrobnom závode, kde sa vyrábajú mnohé produkty spoločnosti Kofola. Okrem pramenitej vody Rajec a jej ochutenej verzie s extraktmi z byliniek a bobuliek, na ktorú sa v reportáži zameriavam, sa tu vyrábajú aj nápoje Kofola, či Vinea.Deň v Rajeckej doline som strávil (zľava) s Luciou Hubinákovou, senior brand manažérkou značky, […]
Na návšteve vo Včelej alchýmii
Tradícia včelárov a kvalitného medu na Slovensku funguje dlhé roky. Med si kúpite v podstate v každom regióne, od severu na juh, a od západu na východ. Aj medzi včelármi je však veľa nepoctivých, ktorí šalamúnsky maskujú to, že med, ktorý vydávajú ako vlastný, v skutočnosti ich vlastný nie je. A niekedy to možno ani nie je med. Ja som však na východe Slovenska objavil malú rodinnú včelársku farmu, ktorú vedie Matúš spolu so svojou manželkou Mariannou, a starajú sa o niekoľko desiatok včelích rodín. Ich fantastické a jedinečné medy som ochutnal už dávnejšie, ale som veľmi rád, že sa mi ich podarilo konečne navštíviť. Na vlastné oči som sa presvedčil, že Včelia alchýmia vyrába naozaj úžasné produkty. Veď kde inde by ste mohli ochutnať vŕbový či černicový med? Poďte sa spolu so mnou dozvedieť niečo viac o mede a včelárstve, a aj o tom, ako to vo Včelej alchýmii vyzerá. A na záver aj pár rád ako spoznať kvalitného včelára a dobrý med. Úvod O včelách a včelárčení sme sa porozprávali pri ich úľoch neďaleko Prešova. Mimo hlavných ciest sa na tomto stanovisku starajú o niekoľko desiatov úľov. Dozvedel som sa veľa zaujímavých informácií, napríklad aj to, že včelári majú už prakticky po sezóne, a včelstvá sa pomaly pripravujú na zimu. Spoločentsvo včiel Všetko začína kvalitnou starostlivosťou […]
Na návšteve u Ovocinára Hrehora
Tento príbeh je pre mňa jeden z najkrajších, ktoré som počas leta objavil. Keď som zistil, že máme na Slovensku niekoho, kto vyrába nepasterizované ovocné octy, bol som nadšený. A keď som zistil, v akých príchutiach, neváhal som, a Martina Hrehora som oslovil. Je totiž jediný na Slovensku, ktorý vyrába živé octy zo sliviek, moruší, hrušiek či šípiek, a poviem vám, tá chuť je naozaj neskutočná. K tomu sa pridávajú aj ovocné vína či sirupy. To všetko z vlastného ovocia, ktoré si Martin pestuje rovno za domom. To je Ovocinár Hrehor. Kto je Martin Hrehor? Martin Hrehor stojí za značkou Ovocinár Hrehor, a naplno sa venuje všetkému, čo k výrobe octov, vín a sirupov patrí. V prvom rade je to pestovanie ovocia a starostllivosť o sad. Martin je aj za všetkou technológiou, a vymyslel aj jednotlivé príchute octov. Poviem vám, že vôbec nie je jednoduché vyrobiť ocot, ktorý je nepasterizovaný! Ovocie z vlastných sadov Všetko začína v sade tým, že sa pozbiera kvalitné, sladké a dozreté ovocie. Ja som mal možnosť pri prechádzke sadom ochutnač slivky, černice či marhule, a chutili naozaj výborne. V galérii som zachytil ako sa zbierajú slivky. Podobne sa zbierajú aj marhule. Čerstvé ovocie sa po obratí spracuje vo veľkých kadiach tak, že sa v podstate nahrubo rozmixuje, aby sa z neho uvoľnila šťava. […]
Ako sa vyrába Skalický trdelník?
Dnes sa pozrieme na Záhorie, kde sa chvíľu zdržím, pretože odtiaľto pochádza niekoľko úžasných pokladov. A začneme tým, ktorý nás preslávil po celej Európe, a možno aj po svete – SKALICKÝ TRDELNÍK! Poďte sa so mnou pozrieť do zákulisia výroby tejto tradičnej záhoráckej dobroty. Skalický trdelník je ďalšia lokálna dobrota, ktorá má pečať „Chránené zemepisné označenie“. To znamená, že táto špecialita sa môže vyrábať iba na presne stanovenom území, v okolí Skalice, podľa presne stanovených podmienok a s presne definovaným zložením.Akýkoľvek výrobok, ktorý nespĺňa prísne kritériá alebo sa vyrába na inom území, sa Skalický trdelník nemôže nazývať. Je veľmi dôležité rozlišovať medzi poctivými a nepoctivými výrobcami – v Skalici je totiť aj jeden výrobca, ktorý sa tvári, že vyrába tradičnú špecialitu, ale v skutočnosti to tak nie je. Na mojej mape nájdete len poctivých výrobcov Skalického trdelníka.Ja som sa bol pozrieť vo Františkánskom kláštore, kde vyrába trdelník mesto Skalica. A ako jedny z mála na ohni. Poviem vám, bol to naozaj zážitok, a o tej chuti čerstvo upečeného trdelníka ani nehovorím. Nakuknite do zakúlisia so mnou! Všetko čo sa týka výroby je presne definované v smernici – je v nej uvedené presné zloženie, pstup výroby aj to, aké vizuálne a […]
Na návšteve v Košeckom dvore
Je hrozne veľa fariem, ktoré poznám, ale vždy sa poteším keď od vás dostanem tip na takú, ktorá je pre mňa úplne nová. Kúsok od Ilavy sa nachádza úžasná farma, kde k výrobe pristupujú naozaj poctivo a najlepšie ako sa len dá. Na farme som sa rozprával s predsedom družstva Petrom Cíbikom. Farmou ma previedol jej riaditeľ, pán Martin Prostinák a vedúca výroby a predajne. To je Košecký dvor a ja vás pozývam na ich návštevu! Úvod A čím ma vlastne toto miesto zaujalo? Aj v tomto prípade je to veľmi jednoduché – ich mäso a mäsové výrobky spĺňajú dôležité kritériá: narodené, porazené, naporcované a predané na Slovensku, navyše v prípade Košeckého dvora je to všetko na jednom mieste. Ich mäsové výrobky neobsahujú rýchlosoľ, a žiadne ďalšie éčka. Pastva a spracovanie mäsa Hovädzí dobytok a ovce sa počas sezóny pasú na okolitých pasienkoch, kde majú dostatok potravy a vody. Veľmi dôležité je aj to, čím sa zvieratá kŕmia. Zvieratá, ktoré sú určené na porážku sa nepasú vonku, ale v maštali, a okrem sena dostávajú aj inu rastlinnú potravu, ktorá pochádza z pasienkov, ktoré obhospodaruje Košecký dvor. Zviera sa po porazení priamo na mieste naporcuje, a podľa typu mäsa sa nechá odležať v chladiacom boxe.Počas mojej návštevy prebieha v mäsovýrobe výroba typických zabíjačkových špecialít – jaterníc a tlačenky. […]
Na návšteve vo FantastiCo – Bratislavské rožky
Tak ako mám hrozne rád netradičné kombinácie chutí, rovnako mám veľmi rád aj presný opak – tradične chute, ktoré sa nemenia. A tak som sa v rámci mojich letných cestách po Slovensku rozhodol pozrieť sa na to, ako sa vyrábajú Bratislavské rožky, ktoré sú nie len slovenský, ale aj európsky fenomén. Sú totiž jeden zo siedmich výrobkov, ktoré sú v Európskej únii zapísané ako „Zaručená tradičná špecialita“. Túto nálepku majú aj mnohé nepoctivé výrobne, ale ja som navštívil práve tú, ktorá k tomu pristupuje lokálne, zodpovedne a používajú tie najkvalitnejšie dostupné ingrediencie. História Nie nadarmo sú Bratislavské rožky zapísané v Európskej únii ako náš národný gastronomický poklad, veď prvé informácie o nich pochádzajú už zo 16. storočia. Receptúra, ktorá sa používa dodnes pochádza z konca osemnásteho storočia. Ja som sa bol pozrieť v malej Bratislavskej výrobni Bratislavských rožkov FantastiCo, ako sa tieto makové alebo orechové dobroty vyrábajú pod vedením Jána Šimuneka (druhý zľava) a jeho šikovných zamestnancov. Výroba Pri výrobe sa musí dodržiavať presná receptúra, a keďže na ich Bratislavské rožky je udelená aj Značka kvality, väčšina ingrediencií musí byť slovenská. Do cesta sa používajú základné ingrediencie: múka, mlieko, maslo, vajíčko, kvasnice. Plnky majú tiež svoje špecifické zloženie, ktoré je dané nariadením Európskej únie. Koniec-koncov som Bratislavské rožky piekol aj ja […]
Na návšteve v Adamovom ovocí
Dnes sa spolu vydáme na juh Slovenska, konkrétne do Hurbanova, kde je typické najmä pestovanie ovocia a zeleniny. Nachádza sa tu aj jedna rodinná farma, kde z vlastného ovocia vypestovaného na záhráde vyrábajú prvotriedne produkty – ovocné kože, šťavy či sušené ovocie. Pozrite sa spolu so mnou do zákulisia Adamovho ovocia! V Hurbanove ma privítal Adam aj so svojou polovičkou Petrou. Obaja sa venujú pestovaniu ovocia, z ktorého vyrábajú fantastické výrobky. Kvalitné ovocie Všetko začína kvalitným ovocím. Počas mojej návštevy akurát dozrievali černice, a bolo tesne po zbere malín. Všetko ovocie, ktoré v Adamovo ovocie spracovávajú, je z vlastnej záhrady, a dozrieva pekne na kríkoch a stromoch, takže sa spracováva v čase najväčšej zrelosti a sladkosti. Spracovanie ovocia Adam si vo výrobni zostrojil aj takúto veľkú sušičku, ktorá slúži najmä na slivky alebo jablká. Žiaľ, aj ich postihli tento rok silné mrazy, a tak z úrody sliviek nie je takmer nič. Zaujímavé je, že táto sušička môže využívať aj solárnu energiu. Výroba koží prebieha tak, že sa spracuje celé ovocie, nie jej zvyšky po vylisovaní. Ovocná koža sa potom pomaly suší v tejto malej sušičke. Musím vám povedať, že chutí naozaj výborne. Je úplne jedno aký je to druh, ale v každom […]
Na návšteve v Legendárnych buchtách
Bolo to presne pred rokom, keď som prvýkrát zavítal do sedla Zbojská. Všade navôkol nádherne rozvoniavali čerstvo upečené buchty spod Muránskej planiny, a tak som sa vybral do Krčmičky u Falťanov, kde Legendárne buchty piekli. Nekúpil som si však nič, pretože som zistil, že je v nich margarín, ktorému sa vyhýbam. Prečo som ich teda navštívil? Zmena vstupných ingrediencií Ubehol jeden rok, a ja vám prinášam reportáž z ich výroby! Jednoducho preto, že Terka Falťanová, ktorá má celú výrobu na starosti sa rozhodla receptúru výrazne vylepšiť – margarín nahradila maslom a začali používať farmárske vajíčka. Dnes si tu môžete kúpiť jedinečné buchty z kvalitných a lokálnych ingrediencií, ktoré majú dokonca značku „Regionálny produkt Horehronie“. Legendárne buchty sú nádherný príklad ako veľa sa môže za jeden rok zmeniť, a mám na mysli k lepšiemu. Poďte sa spolu so mnou pozrieť na to, ako sa vyrábajú! Výroba Terka Falťanová sa ujala výroby buchiet v čase, keď ich na Slovensku nikto nepiekol, pretože chcela zachrániť túto legendu spod Muránskej planiny. Pôvodný recept pochádza z gemerskej obce Muráň, kde sa odnepamäti piekli. Miestni si svoj recept dokonale strážia, a ani ja neviem presné ingrediencie, ktoré sa do neho používajú. Základ je však kysnuté cesto, ktoré sa vyrába z múky, mlieka, vajíčok, cukru a kvasníc. Pravdepodobne sú tam aj […]
Na návšteve v Breznianskej cukrárni
Máte radi sladké? Tí, čo ma sledujete už dlhšie určite viete, že ja áno. A veľmi. Avšak cukrární a pekární mám na mojej mape veľmi málo. Je to jednoducho preto, lebo väčšina z nich nespĺňa moje prísne kritériá. Minulý rok som ale na Horehroní objavil jednu, ktorá to robí naozaj poctivo. Vo veľkej miere používajú slovenské, a v niektorých prípadoch dokonca aj lokálne ingrediencie (mak z obce Jasenie či maslo z Hriňovej) – Breznianska cukráreň. Dostali ma najmä tým, že výrabajú aj jeden produkt, ktorý má značku „Regionálny produkt Horehronie“. Poďte sa spolu so mnou pozrieť do ich zákulisia, aby ste zistili, ktorý ich produkt má takéto označenie kvality. V Breznianskej cukrárni ma privítala jej majiteľka, pani Milena Juhaniaková. Naše rozprávanie sme začali ochutnávkou koláčov, ktoré boli naozaj výborné. Na fotke je Písecká torta, a Breznianska cukráreň je jedna z mála na Slovensku, ktorá ju vyrába. Písecká torta Základ torty je trojfarebná šľahačka, ktorá je na čokoládovom korpuse s jahodami. Veľmi dôležité je spomenúť aj to, že nie je šľahačka ako šľahačka. Množstvo cukrární totiž využíva tzv. rastlinnú šľahačku, ktorá je omnoho lacnejšia, a obsahuje množstvo nezdravých ingrediencií. Navyše, jej chuť je veľmi mdlá. Je to produkt, ktorému nerozumiem, a myslím si, že by vôbec nemal existovať. Nuž ale poďme späť do Breznianskej cukrárne! […]
Na návšteve v Nuttery
Kto by nepoznal Oravu. Slovenský región na severe Slovenska, kde sa ukrýva množstvo historických, umeleckých či gastronomických skvostov. Je to región, kde má svoju tradíciu najmä ovčiarstvo. Nachádza sa tu ale aj jedna malá firma, ktorá sa na prvý pohľad akosi vymyká týmto tradíciám – Nuttery. A práve preto ma zaujali, a ja som sa rozhodol ich navštíviť. Úvod Nuttery je firma, ktorá je z Dolného Kubína, a venujú sa výrobe rastlinných nápojov, jogurtov a granole. Sú prví na Slovensku, ktorí takýto produkt začali vyrábať. V Dolnom Kubíne sa nenachádza len predajňa, ale aj samotná výrobňa. K základným nápojom, ktoré ponúkajú patrí mandľový, lieskovo-orieškový a makový. Poviete si, že mandle nie sú lokálne, čo je samozrejme pravda, ale tu v Nuttery si dávajú záležať na výbere kvalitných ingrediencií. Mandle sú z Kalifornie, a v prípade makového nápoja ide o lokálny, slovenský, mak. Výroba rastlinných nápojov Ako sa rastlinný nápoj vlastne vyrába? Výroba prebieha tak, že sa orechy niekoľko hodín máčajú vo filtrovanej vode, následne sa precedia a rozmixujú. Vznikne tak biela tekutina (ktorá sa častokrát nazýva kvôli svojej farbe aj mlieko). Tento rastlinný nápoj sa následne dochucuje tak, aby na konci vznikol lahodný nápoj, kde vynikne chuť základnej suroviny – mandlí, lieskovcov či maku. Dôležitý technologický krok vo výrobe je aj šetrná pasterizácia, ktorá […]
Na návšteve U Ňaňa
Hlavný ťah medzi západom a východom určite poznáte. A aj jeden z jeho najkrajších úsekov cez Liptov. Viete ale o tom, že v obci Ivachnová sa nachádza rodinná firma, ktorá produkuje a ponúka fantastické výrobky? Môžete si tam kúpiť chlieb a pekárenské výrobky z ich vlastnej produkcie, a nechýba ani kvalitné mäso a mäsové výrobky. To je U Ňaňa – pekáreň a mäsovýroba. Úvod Počas mojej návštevy ma farmou a výrobňou previedol Marek Žilinec, ktorý sa vo firme pohybuje odmalička, a aktuálne má na starosti mäsovýrobu. Spolu so svojím bratom a otcom majú na starosti celý chod firmy. Zvieratá sa pasú na neďalekých pasienkoch pod Nízkymi Tatrami. Priznám sa, že som ešte nikdy nevidel tak obrovský pasienok určený pre zvieratá. Na jeho koniec nebolo ani vidieť. Hovädzí dobytok je celoročne vonku, dovnútra sa zatvára len na pár dní počas odbodia telenia. Úplná kontrola procesov Všetky jednotlivé časti od živého zvieraťa až po výrobu konečného produktu sú vo vlastnej réžii U Ňaňa, a nachádzajú sa blízko seba. Mäso sa nemôže hneď po zabití zvieraťa spracovať, pretože dochádza k prirodzenému procesu rigor mortis, čo je vlastne posmrtné stuhnutie svalov. Preto mäso (v závislosti od typu) niekoľko dní visí v chladiacom boxe. U Ňaňa si viete kúpiť čerstvé výsekové mäso, ale aj mnohé výrobky. Proces výroby má tiež svoje pravidlá. Tu vidíte nakorenené […]
Na návšteve v Tekvičke
Posledná zastávka na západnom Slovensku ma opäť zaviedla na výnimočné miesto – zastavil som sa na farme, kde sa pestujú tekvice a zemiaky – Tekvička. Aj túto farmu poznám v prvom rade ako zákazník, a už dlho si kupujem ich skvelé tekvicové semiačka, ktoré si rád chrúmem namiesto čipsov. Úvod Rodinnou farmou Tekvička ma previedol Martin Bernadič, ktorý sa spolu so svojou manželkou a svokrovcami naplno venuje farmárčeniu. Počas mojej návštevy sme sa najskôr zastavili na poli, kde dozrievali tekvice. Čas ich zberu je na jeseň. Na to ako sa tekvice zbierajú sa pozrieme na jeseň. Zber tekvíc Keď sa tekvice veľkým kombajnom pozbierajú z poľa, semiačka sa musia odstrániť od zvyšku dužiny, vysušiť a vyselektovať tak, aby sa k zákazníkom dostali len tie najlepšie. Tie, ktoré nemajú pekný tvar sa použijú na lisovanie, a vznikne z nich tekvicový olej. Poďme ale naspäť k semiačkam. Pred zabalením je dôležité ich aj upiecť. Pečenie prebieha vo veľkých pečiacich rúrach. Balenie Balenie semiačok prebieha poloautomaticky – semiačka je potrebné postupne sypať do veľkého stroja, ktorý presne nadávkuje semiačka do obalu. Tento proces je riadený ručne, a každé jedno vrecúško je potrebné jedno za druhým vložiť do stroja. Na konci je tak balenie semiačok buď nevylúpaných alebo bez šupky, ktoré putujú k zákazníkom. Môžete si […]
Na návšteve v Arónia TEKOV
Moje putovanie po západnom Slovensku stále pokračuje, pretože sú tu miesta, ktoré sú naozaj jedinečné, a vyrábajú produkty, ktoré sú naozaj výnimočné. Dnes vám chcem predstaviť Aróniu TEKOV a pozývam vás na malú prehliadku ich farmy. Je to firma, ktorej sa venuje celá rodina Tanyasiovcov, ktorá sa pestovaním arónie zaoberá od roku 2013. Zároveň aj vyrábajú jedinečné produkty. Napríklad šťavu, čaj, džem či dokonca víno. Všetko je výlučne z vlastnej produkcie, a ich výrobky sa dokoncia pýšia nálepkou „Regionálny produkt Pohronie“. Aj arónia patrí medzi SUPERPOTRAVINY, pretože je extrémne zdravá a obsahuje veľa prospešných látok. Obsahujú veľa vitamínu C, mangánu, minerálov a niektoré články uvádzajú, že zo všetkého ovocia obsahujú najviac antioxidantov, najmä polyfenolov a flavonoidov. Tieto látky sú extrémne dôležité v boji proti voľným radikálom, ktoré môžu spôsobovať mnohé chornické ochorenia. A arónia obsahuje aj rutín, ktorý je mimoriadne dôležitý pre naše cievy! Arónia čiernoplodá je ker. Tu, v Starom Tekove, ich majú takto pekne zasadené v jednotlivých radoch. Sú pomerne mladé, a tak ich nie je potrebné vôbec hnojiť ani striekať proti parazitom. Najväčší škodca sú tu vtáky – škorce, ktoré si rady na plodoch arónie pochutnávajú. V sade majú dokonca vlastnú malú meteo stanicu, pomocou ktorej monitorujú […]
Na návšteve v paradajkom skleníku Farmy Babindol
Ochutnali ste už paradajku zo skleníkov v Babindole či v Leviciach? Ja som presvedčený, že áno, aj keď o tom možno ani neviete. Pretože ak si dávate záležať na tom, aby ste si v obchode kúpili slovenskú paradajku, je veľmi pravdepodobné, že si kúpite práve túto. Ja som ich zákazník už dlhé roky, a veľmi sa teším, že sa mi podarilo pozrieť sa na to, ako sa paradajky pestujú priamo v jednom zo skleníkov, v Leviciach. Všetko začína zasadením malej a mladej paradajky do kokosového substrátu a jeho následné umiestnenie do skleníka. Každá rastlina je následne ručne pripojená na malú kapiláru, ktorá zaručuje pravidelný prísun vody a živín, presne podľa aktuálnych podmienok v skleníku. Množstvo živín sa totiž mení podľa teploty, vlhkosti, ale aj toho, ako sa daným rastlinám darí – všetko je riadené agronómom v počítačovej miestnosti. Skleník je naozaj veľký a paradajky tu rastú v dlhých radoch, medzi ktorými je priestor na vozík, pomocou ktorého sa paradajky zbierajú. Na konci života rastliny môžu niektoré z nich merať až 16 metrov. Než ale na rastline narastie paradajka, je potrebné, aby kvitnúcu rastlinu niekto opelil. A tu prichádza na pomoc hmyz, pretože jediný iný spôsob by bol rastliny opeľovať ručne. A […]
Na návšteve v Mana Roots
Sú to moje obľúbené nápoje, ktoré sa na západe Slovenska dajú kúpiť aj vo veľkých obchodoch. Predávajú sa v sklenených fľašiach, ktoré sa dajú jednoducho otvoriť, a ja ich najčastejšie pijem pred alebo po tréningu. Čím ma zaujali, a čím sú pre mňa výnimoční si môžete pozrieť v tomto príspevku. Pri výrobe používajú buď sušené alebo čerstvé ingrediencie, v závislosti od toho, čo práve chystajú. Ingrediencie ako napríklad bylinky, citrónová tráva a niektoré druhy ovocia sú sušené. Na druhej strane ale zázvor či ovocné šťavy používajú čerstvé, a sú lisované priamo pre nich. Medzi ich (z môjho pohľadu) najzaujímavejšie produkty patrí rozhodne kombucha – funkčný remeselný nápoj. Kombucha je vlastne fermentovaný čaj, ktorý môže byť rôzne ochutený. Môja najobľúbenejšia je zázvorová. Aktuálne sú ich kombuche pasterizované, čo je napísané aj na obale, najmä kvôli tomu, že distribúcia „živých“ fermentovaných nápojov je omnoho náročnejšia, rovnako aj ich uskladnenie (musia byť totiž v chladničke). V budúcnosti ale plánujú vyrábať aj takéto nápoje. Na to sa ja osobne veľmi teším. Okrem toho vyrábajú mnohé iné remeselné nápoje a limonády. Ja by som ešte rád spomenul nápoj Mystery Cola s prirodzeným obsahom kofeínu. Na rozdiel od mnohých iných kolových nápojov, tento obsahuje skutočné kolové […]
Na návšteve na AHA Farme
V regióne Požitavia už niekoľko desiatok rokov funguje farma, ktorá sa zameriava na chov dojníc produkujúcich mlieko. Ja som ju objavil úplne náhodne, cez mliečny automat, ktorý som takmer úplne prehliadol. Som ale veľmi rád, že mi ani táto farma neunikla, pretože je jedinečná a výnimočná. AHA farma. A čo túto farmu odlišuje od mnohých iných na Slovensku? V prvom rade je to starostlivosť o kravy. Okolo farmy sa nachádzajú obrovské lúky, kde majú kravy celoročne prístup. Naozaj ide o veľké priestranstvo, s dostatkom trávy, tieňa a vody. V čase mojej návštevy bola časť kráv vnútri a v tieni, pretože bolo príliš veľké teplo, a zvieratá uprednostnili chládok. Kravy sa doja dvakrát denne, a po nadojení mlieko putuje do výrobnej prevádzky, ktorá sa nachádza tiež priamo na farme. Výrobnú prevádzku vedie Matej Blaško, ktorý navrhol všetky receptúry, a stojí za naozaj jedinečným zložením mliečnych výrobkov. A práve tým ma aj najviac zaujali! Ich ponuka nie je príliš veľká, a to je podľa mňa vždy výhoda. Na farme produkujú okrem surového kravského mlieka aj jogurty – biele a ochutené, a jedinečné jogurtové nápoje. Všetky tieto výrobky obsahujú len mlieko nadojené priamo na farme, a výnimočnosť im dodávajú ochujujúce zložky, ktoré si tiež na farme vyrábajú sami. A to je to, čo ich odlišuje od drvivej väčšiny prevádzok na Slovensku. […]
GUDEN GUDEN: Ako sa vyrábajú jediné poctivé kúpeľné oplátky na Slovensku?
Rozpoviem vám príbeh Piešťanských kúpeľných oplátiek. Vždy som ich ako malý zbožňoval, a nemuseli byť ani Piešťanské. Neskôr, keď som sa začal viac zaujímať o to, čo jem, som zistil, že zloženie kúpeľných oplátiek je naozaj veľmi zlé – obsahujú stužené tuky, veľa cukru, syntetické arómy a len veľmi málo poctivých ingrediencií. A tak som si ich jednoducho prestal kupovať. Všetko sa ale zmenilo asi pred dvomi rokmi, keď som objavil remeselnú výrobňu kúpeľných oplátok Guden Guden z Piešťan a zistil som, že ich zloženie je úplne iné ako zloženie všetkých ostatných – v oplátkach je maslo, čerstvé vajcia a mlieko a ich plnky neobsahujú žiadne arómy, keďže kvalitné suroviny majú vlastnú krásnu vôňu. Odvtedy som ich pravidelný zákazník, milujem ich oplátky, a aj preto som sa v rámci mojich ciest po Slovensku rozhodol ukázať vám príbeh Petra a Evi Drábových, ktorí túto rodinnú firmu vedú. Sú jedineční nie len tým, že používajú kvalitné čerstvé ingrediencie, ale aj tým, že sa v čo najväčšej miere snažia využiť lokálne suroviny. Napríklad čerstvé vajíčka majú z lokálnej farmy vo Veľkom Orvišti. Náplne do oplátiek chutia skvele, spájajú tradíciu a moderné chute a sú vyrobené podľa vlastných originálnych receptúr presne tak, aby skvele […]
Kozia farma Michalov dvor
Neďaleko Bratislavy, v Pezinku sa nachádza vskutku jedinečná farma, ktorú vedie veterinár Ľubomír Miškovský. Stará sa na nej úplne o všetko, a tomu čo robí sa rozumie tak ako málokto. Dokonale ovláda každý jeden proces, od začiatku až do konca. Jeho práca sa začína ráno, zhruba okolo 6:00 hodiny, kedy je potrebné kozy podojiť. Proces dojenia prebieha pomaly, kozy sú na neho naučené, a sú pokojné. Po dojení sa kozy vrátia do svojho výbehu, ktorý je mimoriadne zaujímavý. Prečo? Kozy sa totiž pasú na obrovskom priestranstve, kde sa môžu skryť pred slnkom či dažďom, ale si aj užiť úrodné lúky. Rastie tu totiž viac ako 120 druhov rastlín. Dokonca si kozy môžu vybrať či chcú ležať na tráve alebo na sene, ktoré im Ľubo pravidelne mení. Samozrejmosť je prístup k vode a potrave. Mlieko sa po nadojení hneď spracuje. Spracovanie surového kozieho mlieka prebieha v prevádzke neďaleko farmy. Najskôr je potrebné mlieko precediť, aby v ňom neboli žiadne nečistoty. To sa najskôr udeje priamo na farme, a potom, druhýkrát v prevádzke. Podľa aktuálnych objednávok Ľubo nadávkuje surové kozie mlieko do fliaš, a po spracovaní zvyšku mlieka odvezie k svojim zákazníkom. Počas mojej návštevy nadávkoval 20 l mlieka. Celý proces od nadojenia až do odovzdanie zákazníkovi trvá len niekoľko hodín, a tak ide skutočne […]
Bol som vo výrobni Spišských pirohov
V malej výrobni priamo v centre Spišskej Novej Vsi vyrábajú poctivé, ručne lepené pirohy plnené ingredienciami z regiónu. Uvarené sú rýchlo, a tak môžete mať obed do 10 minút hotový. A neponúkajú len tradičné zemiakovo-bryndzové, ale aj sladké plnené lekvárom, či dokonca šúlance. To sú DOMÁCE PIROHY ZO SPIŠA. Celá výroba a balenie prebieha v malejvýrobni v centre Spišskej Novej Vsi. Všetko začína výrobou samotného cesta, ktoré obsahuje len základné ingrediencie: múku a vodu. Po „rozvaľkaní“ sa cesto ručne vykrajuje a plní. Z8kladná plnka do pirohov je zemiakovo-bryndzová. Ako som sa dozvedel od majiteľov, zemiaky pochádzajú z vedľajšej dediny, a bryndza pochádza z obce Kluknava, ktorá sa tiež nachádza v regióne Spiš. Lepenie pirohov prebieha tiež ručne, každý jeden sa v rukách jemne zlepí tak, aby vznikol typický „pirohový“ tvar. V niektorých regiónoch na východe Slovensko tento postup nazývajú lipkanie. Zlepené pirohy sa následne pokladajú na kovoú podložku, ktorá putuje do mraziaceho boxu, kde sa šokovo zmrazí. Po dôkladnom zmrazení sa pirohy rýchlo zabalia, a následne uložia do ďalšieho mraziaceho boxu. Tam však nezostanú dlho, pretože veľmi rýchlo putujú k zákazníkom – či už do miestnych reštaurácií, alebo do obchodov, kde sa predávajú. Viac si môžete pozrieť vo videu:
Bol som vo výrobni Tatratea.
Nazrite spolu so mnou do zákulisia výroby nášho legendárneho nápoja spod Tatier. Výroba tohto nápoja trvá niekoľko mesiacov, pretože sa všetko robí poriadne a poctivo. Výsledok ale naozaj stojí za to. Na konci článku je video z výroby. Všetko sa deje v Kežmarskej časti Pradiareň, kde nadviazali na tradíciu pitia bylinných likérov v regióne. Tatratea za svoju existenciu prešiel niekoľkými významnými zmenami, najmä čo sa týka dizajnu fľaše a loga, a niekoľko zmien ho ešte čaká – najmä čo sa týka samotných priestorov. Tatratea začína dlhým lúhovaním (macerovaním) základných ingrediencií, napríklad byliniek, v čistom liehu vo veľkých nerezových sudoch. Maceráty, ktoré som ochutnal neboli príliš chutné, pretože v nich bol veľmi cítiť lieh 🙂 No vždy v nich bolo cítiť aj danú ingredienciu. Z miestnosti, kde prebieha macerácia následne maceráty putujú na poschodie, kde sa prečerpajú do veľkých dubových sudov a tam zrejú niekoľko týždňov. Následne sa miešajú s vodou na danú koncentráciu a sladia cukrovým sirupom, ktorý je vyrobený tiež priamo na mieste len z cukru a vody. Pred plnením sa osladená zmes prefiltruje cez niekoľko filtrov a putuje potrubím do plniacej linky. Plnenie síce prebieha automaticky, ale samotná linka si vyžaduje aj ľudskú ruku, a nie jednu. Je […]
Ako sa vyrába Zigmundo popcorn?
Na Slovensku máme jedinečný produkt, ktorý svojou kvalitou a poctivosťou vysoko prevyšuje akékoľvek iné svojho druhu nie len u nás, ale aj v okolitých krajinách. Hovorím o popcorne Zigmundo, ktorý vzniká na Slovensku, konkrétne v Bratislave. A ja som sa bol pozrieť na to, ako sa vyrába, aby som sa na vlastné oči presvedčil, že sa to dá – videoreportáž si môžete pozrieť na konci článku. Za výrobou tohto sladkého popcornu stojí pán Peter Červeň a jeho spoločník Štefan Blaha, ktorí ako prví priniesli na Slovensko zdravú a mimoriadne chutnú verziu popcornu. Poznajú sa dlhé roky, dôverujú si, a obaja majú spoločné aj to, že po mnohých rokoch pôsobenia v manažérskych pozíciach sa rozhodli odísť, a začať manuálne pracovať. Výsledok je ručne robený lahodný a zdravý popcorn Zigmundo. Zdravý preto, pretože popcorn sa nevyrába klasicky, ako sme na to zvyknutý z kina či iných kultúrnych podujatí. Na vypuknutie zrniečka kukurice je v tomto prípade potrebné presne 0 g oleja, pretože vzniká pomocou horúceho vzduchu. Kukurica pochádza z Francúzska, kde ju firma vykupuje udržateľným spôsobom od farmárov v Juhoafrickej republike. Žiaľ, na Slovensku vhodný druh kukurice nie je, a ani ho nikto nedistribuuje. Kritéria Zigmunda sú totiž extrémne vysoké. Po vypukaní zrniečok kukurice sa cez rôzne medzikroky pri výrobe dostávame k ochucovaniu. Základná príchuť je slaný karamel, ktorý vzniká […]
Tvrdošovské zlato
Viete o tom, ze neďaleko Šale, v dedinke Tvrdošovce, sa nachádza jediná farma na BIO rakyrník na Slovensku? Sad a aj následná výroba rakytníkových produktov s názvom Tvrdošovské zlato je súčasť Poľnohospodárskeho družstva Tvrdošovce. Okrem produkcie rakytníka, PD produkuje aj jablká, hrozno či broskyne. A ich výrobky sú skvelé! Mnohé z nich sa produkujú v BIO kvalite, prípadne v kvalite „baby food“, ktorá má ešte prísnejšie normy ako BIO produkcia. Tieto výrobky predávajú firmám, ktoré sa zaoberajú produkciou pre deti a bábätká. Poďme sa ale viac pozrieť na to, ako prebieha pestovanie, zber a spracovanie rakytníka – video. Rakytník rešetliakový je ker, ktorý ale dorastá do rozmerov stromu. Na rozdiel od väčšiny stromov obsahuje jednopohlavné kvety, ktoré sú na oddelených stromoch (takéto rastliny sa nazývajú dvojdomé). Peľové zrnky vietor prenesie zo samčej rastliny na piestik samičej, kde po oplodnení vznikne oranžový plod. Rakytníkové plody sú extrémne zdravé a dozrievať začínajú v priebehu augusta. Jedna malá bobuľka Vám pokryje dennú dávku vitamínu C, a okrem toho svojmu telu dodáte aa vitamíny skupiny B. Okrem toho má pomerne bohaté zastúpenie antioxidantov, napr. kvercetínu či flavonoidu antokyánu. Zo zastúpenia minerálov je dôležité spomenúť napríklad obsah železa, horčíka, draslíka, sodíka či fosforu. Hádam najvzácnejší […]
Ako sa vyrába ovčí syr?
Viete o tom, že mlieko je takmer dokonalá potravina? Nie, nespôsobuje rakovinu, ani zahlienenie, pre naše telo má obrovský význam. Tu je niekoľko faktov od prof. Jurkovičovej a prof. Ebringera, skutočných odborníkov na výživu. Mlieko obsahuje široké spektrum bielkovín (kazeín ako hlavná zložka), ktoré naše telo využíva ako stavebný materiál. Po ich natrávení vzniknuté krátke reťazce pomáhajú znižovať LDL cholesterol a dokonca aj krvný tlak. Mlieko síce obsahuje nasýtené mastné kyseliny, ale mnohé z nich sú pre naše telo prospešné. Napríklad k. maslová, ktorá sa nenachádza v žiadnej rastlinnej náhrade mlieka je dôležitá v prevencii rakoviny, a k. olejová znižuje hladinu LDL cholesterolu. K. linolová pôsobí antiskleroticky a je vhodná pri prevencii obezity.Mlieko obsahuje až 14 druhov minerálnych látok, napríklad vápnik, horčík, fosfor, draslík a vitamíny skupiny B. Z troch na Slovensku najdostupnejších druhov mliek (kravské, ovčie a kozie), je práve ovčie najvýživnejšie. Obsahuje totiž dvojnásobné množstvo bielkovín v porovnaní s kravským mliekom (kozie ich má menej ako kravské), takmer štvornásobné množstvo vitamínu C, trojnásobné množstvo vitamínu B2 atď. Aj hladiny fosforu a vápnika sú vyššie. Nepasterizované ovčie výrobky sú extrémne výživné, pretože obsahujú mliečne baktérie, ktoré vďaka svojim vlastným enzýmom rozkladajú bielkoviny na bioaktívne krátke reťazce, ktoré sú pre […]
S Michalom Konrádom o poctivom varení
Michal Konrád je rodený Bratislavčan a šéfkuchár. Dlhé roky pôsobil v reštaurácii Fou-Zoo, ktorá sídli v bratislavskej Petržalke. Reštaurácia vyhrala od svojho založenia pod Michalovým vedením množstvo ocenení a Michal niekoľkokrát vyhral ocenenie kuchár roka. V súčasnosti sa venuje vlastnému konceptu Bao Brothers. Ja osobne považujem Michala za jedného z najlepších a najinovatívnejších kuchárov na Slovensku, a obdivujem jeho vášeň k vareniu. Porozprával som sa s ním o jeho prístupe k vareniu, výbere surovín, ale aj o úrovni reštaurácií na Slovensku. Lokálžrawetz: Čo najradšej varíte svojej manželke a synovi, a naopak, čo máte najradšej, keď Vám uvarí Vaša manželka, či starí rodičia? MK: Je to individuálne a varím podľa toho ako sa cítim a čo máme aktuálne doma v chladničke a čo chcem navariť. My väčšinou varíme taliansku kuchyňu. Z môjho pohľadu je totiž veľmi jednoduchá. Či sú to nejaké cestoviny, rizoto alebo focaccia – niečo na štýl „zapekačky“. Väčšinou je to o tom, že si to nevyžaduje nejakú zložitú a dlhú prípravu a veľa ingrediencií. Ak človek trocha varí a vie skombinovať tie chute, tak aj z mála vie uvariť skvelé jedlo. Máme radi aj ryby a mäso jeme málo, keď tak kuracie, ale väčšinou ryby a zeleninu. Keď ideme k starým rodičom, tak si samozrejme dáme poctivú domácu stravu, napríklad sviečkovú či vepřo knedlo zelo. Lokálžrawetz: Aká je kultúra stravovania na Slovensku z pohľadu […]
Hydinová farma Lúčny dvor
Farma Lúčny dvor – už dlho som ich zákazník, a tak reportáž priamo z farmy nesmie na mojom blogu chýbať. Chvíľu nám s majiteľom farmy trvalo dohodnúť sa na termíne, a ja som sa na návštevu veľmi tešil. Farma sa nachádza neďaleko Senca, funguje ako predaj z dvora a dodáva hydinu do mnohých domácností a reštaurácii po celom Slovensku. Samozrejme, najviac odberateľov má na západe, ale nechýbajú ani tí na strednom či dokonca východnom Slovensku. Na farme ma privítal pán inžinier Milan Čapkovič, ktorý farmu už od svojho vzniku v roku 1998 vedie. Predtým, než sme sa spoločne prešli po farme sme sa rozprávali o tom, aké to je viesť farmu, a aké sú úskalia, s ktorými sa pán Čapkovič potýka. Ako hovorí: „V dnešnej dobe je veľmi ťažké konkurovať nízkym cenám v supermarketoch.“ Ceny kureniec z jeho farmy sú o niečo vyššie z mnohých dôvodov. Farma nemá procesy jednotlivé zautomatizované, všetko sa robí ručne, podľa záujmu odberateľov. Dĺžka života kureniec a aj inej hydiny na jeho farme je zhruba o tretinu vyššia ako na iných, veľkých, farmách a v neposlednom rade nie sú pri chove používané žiadne hormóny ani antibiotiká. Veľa sme sa rozprávali aj o krmive, a pán Čapkovič mi do detailov porozprával o tom, čo hydina na farme konzumuje. Viac môžete vidieť aj vo […]
Ako sa chová hovädzí dobytok v BIO kvalite?
V apríli je na západnom Slovensku už jar v plnom rozpuku, avšak na strednom Slovensku ešte len končí zima. Na farmách ešte funguje zimný režim. Jedna z fariem, ktorú som v tomto čase navštívil bola Farma Eko Produkt v Kremnických baniach, ktorú som úplnou náhodou objavil pár rokov dozadu. Ozval som sa teda majiteľom farmy – rodine Svitkových, a spýtal sa, či by boli ochotní mi ukázať farmu. No a o pár týždňov som už bol na farme. Vedúcim farmy je pán Svitko, ktorý ma väčšinou farmy aj previedol. Rozprávali sme sa niekoľko hodín, a jedna z mojich prvých otázok bola, prečo produkujú mäso v bio kvalite. A odpoveď pána Svitka? „Je to jasné – keď chceme byť my zdravý, musíme konzumovať aj zdravé mäso“. Na farme produkujú hovädzie a teľacie mäso prvotriednej kvality. Počas mojej návštevy boli kravy v menších priestoroch ako zvyčajne, pretože im práve pracovníci čistili maštal. Tento proces trvá pár hodín, a hneď po ňom majú kravy k dispozícii celú maštaľ. V jednej z nich sú dospelé kravy spolu s teliatkami, až do doby, kým nie sú teliatka pripravené na porážku, čo je zhruba v ôsmich mesiacoch. Teliatka majú neustále prístup k matke, ale majú aj tzv. škôlky, kde si môžu oddychnúť a „skryť sa“ pred ostatnými. Kravy sa pasú väčšinu roka na okolitých lúkach, ktoré nie […]
GMO – Kde je pravda?
Čo sú GMO a prečo sa ich ľudia boja? Ako ovplyvňujú životné prostredie a ako nám môžu pomôcť pri liečení chorôb? Mimochodom, dočítate sa aj to, že GMO potraviny sú vlastne omnoho bezpečnejšie ako klasické rožky. Porozprával som sa s doc. MUDr. Ing. RNDr. Petrom Celecom, DrSc., MPH, ktorý je vedúci Ústavu molekulárnej biomedicíny na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Venuje sa vedeckej činnosti v oblasti molekulárnej biológie, prednáša študentom na Lekárskej a Prírodovedeckej fakulte UK a propaguje vedu na rôznych podujatiach pre širokú verejnosť. Jeho prednášky patrili počas môjho štúdia k najlepším a najzaujímavejším. LOKÁLŽRAVEC: Prečo ľudia neveria vedcom? PC: Mulder v Akty-X hovoril, že nemáme nikomu veriť, a mám pocit, že vyhral. Poslúchame ho všetci a už nikto neverí nikomu. Len keď neverím, čo s tým urobím… Ja ako vedec priam musím neveriť a snažiť sa prísť na to, ako je to naozaj. Lenže výskum väčšina z nás nemôže robiť. Mnohí pôjdu na internet overiť si fakty, akurát zdroj informácií môže byť nesprávny. A to je často problém. Druhá vec je, že veci sú komplikované. Na komplikované problémy potrebujeme čas, energiu a úsilie, a to už až tak veľmi nechceme. Kombinácia toho, že veci sú komplikované a my sme leniví vedie k tomu, že sa snažíme nájsť jednoduché odpovede, ktoré mnohokrát nie sú správne, ale uspokoja nás. […]
Príbeh poctivej mliekarne
Piť či nepiť mlieko? V nasledujúcich riadkoch Vám rozpoviem príbeh mlieka z jednej strednej veľkej farmy v dedine Necpaly. Poľnohospodárske družstvo v Necpaloch produkuje denne cca 4 tisíc litrov mlieka, pričom väčšina je určená pre vlastnú spotrebu, a malú časť družstvo predáva mliekarňam. V minulosti, počas mliečnej krízy, keď mliekarne vykupovali mlieko od farmárov za menej ako 20 centov za liter, sa na tejto farme rozhodli ísť vlastnou cestou – rozhodli sa, že namiesto predávania mlieka za podpriemernú cenu, začnú vyrábať vlastné výrobky, a tak sa zrodil základný syrársky produkt – mliekarenskú hrudku. V období mliečnej krízy bola výkupná cena mlieka príliš nízka – a keďže farmári nemali na výber, svoje mlieko za túto nízku cenu predávali. Avšak tento model neudržateľný, a tak mnohé podniky venujúce sa produkcii mlieka, skrachovali. Ako je možné, že PD Necpaly prežili? Nuž, odpoveď tkvie v kvalite ich mlieka – kravy, ktoré na družstve chovajú kŕmia kvalitnými, geneticky nemodifikovanými, plodinami a senom z vlastných lúk. Kravy chovajú v tzv. neintenzívnom chove, čo znamená, že k chovu kráv pristupujú zodpovedne, a snažia sa im poskytnúť čo najviac prirodzené podmienky. Mlieko, ktoré sa následne spracováva, nepodlieha žiadnym drastickým úpravám a buď sa nepasterizuje vôbec alebo prechádza tzv. nízkou pasterizáciou (62 °C – 65 °C, 30 minút), aby sa v ňom zachovalo čo najviac prospešných baktérií […]
Príbeh poctivej pekárne
Keď pred niekoľkými rokmi otvorili potraviny Yeme, bol som skeptický, ale jednoducho som tam musel ísť. Tak ako vždy idem do pekárne v každom meste na Slovensku či vo svete. Veľmi ma prekvapilo, keď mi pracovníci pekárne povedali, že používajú maslo či masť. Navyše, dokonalá vôňa čerstvo upečeného chleba sa niesla vzduchom po celej predajni. Dnes chodím do Yeme pravidelne, ich pekáreň sa musí porovnávať s najlepšími na svete, a ich kváskový chlieb nemá široko-ďaleko obdobu. Čo všetko sa skrýva za ich dokonalými chlebmi? Odkiaľ majú múku, a ako zháňajú suroviny na svoje produkty či prečo nepoužívajú margarín? O tom všetkom sa dočítate v rozhovore so šéf-pekárom Yeme, pánom Jankom Turiničom. LOKÁLŽRAVEC: Ako ste sa dostali k tomuto povolaniu? JAN: Bolo to celkom náhodne. Keď sme sa s manželkou zobrali, popri štúdiách geografie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského sme dostali jedno leto ponuku ísť na dva mesiace do Írska. S tým, že rodina mojej manželky tam mala prenajatý dom, ktorý zostal prázdny a my sme tam mohli bývať zadarmo. Plánovali sme tam pobudnúť ako návštevníci – turistika, niečo spoznať, ale podarilo sa mi nájsť prácu pomocníka v kuchyni. V tej dobe boli totiž platy na Slovensku ešte dosť nízke. Bolo to také malé bistro, a popri varení polievok sa tam piekli aj […]
Ako si vybrať šunku?
Blížia sa sviatky, kedy si väčšina z nás dopraje o niečo viac jedla. Podľa mňa úplne zbytočne, pretože väčšina z nás má dostatok jedla stále. Ale je to aj obdobie, kedy si doprajeme viac mäsa či mäsových výrobkov. Je extrémne dôležité, aby sme si vyberali mäso a mäsové výrobky od poctivých výrobcov, a rozhodovali sa nie podľa ceny, ale kvality. Preto Vám prinášam prehľad najznámejších slovenských prvo-spracovateľov šunky (veľkovýrobcovia, ale najmä malovýrobcovia) a zjednoušený prehľad zloženia bravčovej a hydinovej šunky. U mňa je víťaz jasný. Ako si vybrať šunku? Orientujte sa na malovýrobcov, vo všeobecnosti sú ich šunky kvalitnejšie a obsahujú menej aditív Pozorne si preštudujte zloženie – do šuniek rozhodne nepatria arómy, glutaman sodný či stabilizátory. V každej predajni musí byť k dispozícii zloženie výrobkov, ktoré predávajú. Nenechajte sa odradiť, ani keď za Vami ľudia šomrú 🙂 Väčšina šuniek obsahuje dostatočné množstvo mäsa – ja tento údaj sledujem ako posledný spou s cenou. Kvalitná šunka nemusí byť vôbec drahá! Zaujímavosti: všetci výrobcovia okrem JEDNÉHO používajú dusitanovú soliacu zmes, pretože predlžuje trvanlivosť a tvrdia, že bez toho to vyrobiť nejde kuracia šunka od JURIŠTA dokonca obsahuje aj rastlinný tuk (s najväčšou pravdepodobnosťou PALMOVÝ) väčšina veľkovýrobcov používa glutaman sodný rozsah soli sa v šunkách pohyboval v rozmedzí […]
O mäsovýrobe BEZ éčok
Poznáte koncept Farmfoods? Ide o unikátny projekt, ktorý vychádza zo šiestich základných pilierov: zdravá pôda, zdravé zvieratá, zdravé rastliny, zdravé potraviny, zdraví ľudia a v neposlednom rade nenarušená krajina. Produkty v predajniach FARMFOODS pochádzajú výlučne zo slovenských fariem a neobsahujú žiadne stabilizátory, zvýrazňovače chuti, škroby či aditíva. Priamo z fariem putujú k zákazníkovi. O mäsovýrobe som sa porozprával s manažérkou výroby, pani Janou Kračunovou, ktorá kontroluje technológiu výroby a kvalitu produktov z bravčoviny, hovädziny a jahňaciny. LOKÁLŽRAVEC: Spracovávate mäso z vlastných chovov: hovädzí dobytok – plemeno Charolais a ošípané – plemeno Mangadurca. Čím sú tieto plemená špecifické a prečo ste sa rozhodli chovať práve tieto? JANA: Chované plemeno Charolais je moderný typ mäsového dobytka kombinujúci v sebe vynikajúcu mäsovú úžitkovosť, pri zachovaní dobrej adaptability na prírodné prostredie, dobré materské vlastnosti a vysokú pastevnú schopnosť. V plemenitbe ošípaných sa používajú čistokrvné mangalice plemena červená mangalica a lastovičia mangalica, ako finálna otcovská línia sa používa duroc. Napriek slabším materským vlastnostiam (nižšia plodnosť, slabšia mliečnosť), dokonca aj slabším produkčným vlastnostiam (nižší denný prírastok) sme si zvolili tieto plemená ošípaných, nakoľko obidve plemená sa vyznačujú vysokou kvalitou mäsa. Chov krížencov mangadurca zabezpečí produkciu veľmi kvalitného bravčového mäsa ako základ /surovinu/ na výrobu kvalitných výrobkov. LOKÁLŽRAVEC: Aká je Vaša filozofia chovu a spracovávania mäsa? Máte jednotlivé procesy rozdelené medzi viacero fariem? […]
O mliečnych výrobkoch z ovčej farmy v Turci
Prečítajte si rozhovor s vedúcou výroby Dominikou Ďurdíkovou na salaši PD Kľačianska Magura v Turci. Salaš sa nachádza na úpätí Malej Fatry, na okraji obce Turčianske Kľačany. Jeho história sa datuje do roku 2004, kedy sa malá skupinka nadšencov rozhodla obnoviť opustený a zdevastovaný štátny majetok. V súčasnosti sa farme venujú najmä chovu oviec (plemeno cigája) a kôz, ročne nadoja 50 – 55 tisíc litrov mlieka, z ktorého vyrábajú chuťovo jedinečné výrobky v BIO kvalite. Nie preto, že je to trend, ale preto, že obmedzenia v lokalite Národného parku Malá Fatra sú prísne, a inak to nejde. Ak vás zaujíma ako sa vyrába bryndza, ako je to s konzumáciou jahňacieho mäsa na Slovensku, čo sa deje s ovčou vlnou, či aká je budúcnosť ovčiarstva na Slovensku, čítajte ďalej. LOKÁLŽRAVEC: Mnohé Vaše syrové výrobky sú v bio kvalite. Kedy a prečo ste sa rozhodli ísť touto cestou? DOMINIKA:Hospodárime v Národnom parku Malá Fatra, kde pri obrábaní pôdy, lúk a pasienkov platia obmedzenia, ktoré sú v podstate v zhode s našou filozofiou. Zaradenie našich výrobkov do eko-výroby sme vnímali ako investíciu do budúcnosti. LOKÁLŽRAVEC: Čo prakticky znamená, napríklad pre ovce, že Vaše výrobky sú v bio kvalite? DOMINIKA: Naše ovce sa musia pásť na pasienkoch a lúkach a na týchto plochách sa nesmú používať žiadne umelé hnojivá. Čo […]
GMO
Poznáte túto skratku? Viete čo znamená? Viete o tom, že VŠETKO čo konzumujete je GMO? A je úplne jedno akú typ stravy preferujete… Ako to teda je? Rastliny sa geneticky modifikujú napríklad preto, aby ich plody boli väčšie, sladšie či krajšie. Živočíchy zasa preto, aby boli napríklad odolnejšie. Akákoľvek potravina, ktorú konzumujeme prešla genetickou modifikáciou, ktorá sa nazýva šľachtenie. Ide o cielený proces kríženia, kedy sa kombinuje DNA jednotlivých jedincov tak, aby bol ich potomok „lepší“ ako ich rodičia. Táto zmena sa prejaví až po niekoľkých rokoch, pretože sa nepracuje s „čistou“ DNA. Vďaka šľachteniu rastlín dnes konzumuje ovocie a zeleninu, ktorá sa ani zďaleka nepodobá na svoje pôvodné divo žijúce druhy. Vedeli ste, že kapusta, kel, karfiol, kaleráb či rúžičkový kel boli VŠETKY vyšľachtené z jedného pôvodného druhu? Vďaka pokroku vedy je dnes jediný rozdiel v tom, že genetická modifikácia sa robí priamo s DNA. Robí sa to tak preto, že o DNA vieme omnoho viac ako kedykoľvek predtým a dokonca ju vieme izolovať a „namnožiť“. Takže je tu výrazná časová úspora proti klasickému šľachteniu. Vďaka GMO potravinám sa podarilo zachrániť milióny životov. Ako príklad uvediem zlatú ryžu, ktorá obsahuje 2 gény: jeden z narcisu a druhý z […]