Kombucha – všetko čo potrebujete vedieť!
ÚVOD Prvá zmienka o nápoji kombucha pochádza zhruba z roku 220 pnl. z Číny. Moja nedávna návšteva Kanady, kde je kombucha extrémne populárna ma doviedla k tomu, že som sa rozhodol pozrieť sa, čo o tomto nápoji vlastne hovorí veda. Pijem ho pravidelne, ale má skutočne nejaký benefit pre moje zdravie? A ako si vlastne vybrať v obchode či dokonca doma vyrobiť kombuchu? Tak to sa všetko dozviete z nasledujúcich riadkov. Kombucha z Kanady ČO JE KOMBUCHA? Ide o sladený čaj, najčastejšie čierny (ale používa sa aj zelený), ktorý sa kvasením (fermentáciou) premení na lahodný bublinkový nápoj. Do čaju sa pridá kultúra, ktorá sa nazýva „matka“ alebo „scoby“ obsahujúca desiatky druhov prospešných baktérií a kvasiniek. Mikroorganizmy za pár dní premenia cukry v čaji na alkohol a oxid uhličitý, a nápoju dodajú špecifickú chuť. Alkoholu sa ale báť nemusíte, je ho tam naozaj málo. Následne sa zvykne nápoj ešte druhotne ochutiť ovocnou šťavou (tá sa niekedy môže použiť aj namiesto čaju hneď na začiatku). Kombucha je teda ďalšia fermentovaná potravina, a je v rovnakej skupine spolu s kyslou kapustou, kimchi, kvasenou zeleninou či kvasákmi. ČO HOVORÍ VEDA? Zatiaľ neexistujú žiadne klinické štúdie o zdravotných benefitoch kombuche na ľudské zdravie. Pokusy sa robili buď in vitro (to znamená „v skúmavke“) alebo na zvieratách, napríklad z […]
Ovocie a zelenina sú menej výživné ako v minulosti
Prestížny časopis National Geographic zverejnil pred dvomi dňami článok, ktorý hovorí o tom, že rastlinné plodiny, ktoré dnes konzumujeme, najmä ovocie, zelenina a strukoviny majú nižšie množstvo živín v porovnaní s rovnakými plodinami v minulosti. Prinášam vám preklad tohto článku, pretože rozhodne stojí za prečítanie. ÚVOD Keď sa pozeráme cez rady pestrofarebného ovocia a zeleniny v obchode, možno si neuvedomujeme, že množstvo živín v týchto plodinách za posledných 70 rokov klesá. Množstvo dôkazov z viacerých vedeckých štúdií ukazuje, že mnohé druhy ovocia, zeleniny a obilnín, ktoré sa dnes pestujú, obsahujú menej bielkovín, vápnika, fosforu, železa, riboflavínu a vitamínu C ako tie, ktoré sa pestovali pred desiatkami rokov. DÔSLEDKY Úbytok živín „spôsobí, že naše telo bude mať menej komponentov, ktoré potrebujú na obranu proti chronickým ochoreniam – zníži sa tým hodnota jedla ako preventívneho lieku,“ hovorí David R. Montgomery, profesor geomorfológie na Univerzite Washington v Seattli. Dokonca aj pre ľudí, ktorí sa vyhýbajú spracovaným potravinám a uprednostňujú čerstvé produkty, tento trend znamená, že „to, čo jedli naši starí rodičia, bolo zdravšie ako to, čo jeme dnes,“ hovorí Kristie Ebi, expertka na klimatické zmeny a zdravie z Washingtonskej univerzity v Seattli. PRÍČINY Vedci tvrdia, že koreň problému spočíva v moderných poľnohospodárskych procesoch, ktoré zvyšujú výnosy plodín, ale […]
Éčka v potravinách
Éčka poznáme všetci, pretože sa nachádzajú takmer v každej potravine. Sú naozaj také zlé? Škodia nášmu zdraviu? Alebo, naopak, je ich použitie opodstatnené? V nasledujúcich riadkoch vám napíšem všetko podstatné, čo by ste o éčkach v potravinách mali vedieť. Tak poďme na to. Éčka v potravinách – definícia Ich definícia vychádza z oficiálnych dokumentov, a je uvedená na stránkach Svetovej zdravotníckej organizácie (ďalej WHO) a v nariadení Európskej komisie (ďalej EK). Nariadenie EK 1333/2008 hovorí, že prídavné látky sú také látky, ktoré sa pridávajú do potraviny z technologických dôvodov pri výrobe, spracovaní, príprave, úprave, balení, preprave či skladovaní danej potraviny. WHO zasa hovorí, že prídavné látky udržiavajú alebo zlepšujú bezpečnosť, čerstvosť, chuť, textúru či výzor potraviny. Nariadenie EK obsahuje aj zoznamy potravín, ktoré éčka obsahovať nesmú: mlieko, kefír, čaj, káva, med a podobne. Éčka v potravinách a ich bezpečnosť Predtým, než môžu potravinári pridať nejakú látku do potraviny, JECFA (združená organizácia WHO a FDA – Food Drug And Administration) ju poriadne otestuje. Testujú sa biochemické a toxikologické parametre, aj na zvieratách. Používajú sa akútne, krátkodobé aj dlhodobé štúdie, ktoré sa opakujú, a v prípade nových a nepriaznivých zistení sa dané éčko vylúči zo schváleného zoznamu. Každá prídavná látka má navyše presne dané maximálne množstvo na jedno kilo potraviny. Dusitany v mäsových výrobkoch Jedným z najčastejšie používaných […]
Kváskovanie – má pre nás význam?
Za recenziu článku ďakujem nutričnej poradkyni Judite Tkáčovej. ÚVOD Posledné roky zaznamenali rozmach domáceho pečenia chleba. Je pravdepodobné, že to súvisí aj s tým, že je stále menej pekární, kde sa dá kúpiť chlieb bez pridaných enzýmov, emulgátorov či protihrudkujúcich látok. Chlieb je pritom možné upiecť len zo základných surovín: múka, voda, soľ, zložka umožňujúca kysnutie (kvas, sušené či čerstvé droždie). Domáci pekári často experimentujú práve tak, že nahrádzajú droždie kvasom (kváskom). Pozrime sa teda na to, čo povie na „kváskovanie“ veda a aktuálne vedecké poznatky. ČO JE KVÁSOK? Kvas je polotuhá až tuhá zmes vody a múky, ktorá obsahuje veľké množstvo mikroorganizmov, pre ktoré je kvas prostredie, kde sa rozmnožujú. Tak ako každý iný živý organizmus, aj mikroorganizmy prítomné v kvase potrebujú energiu, čo sú najmä sacharidy, ktoré je potrebné do kvasu pravidelne pridávať vo forme múky. Časť zo sacharidov je spotrebovaná na energiu pre samotné mikroorganizmy, a ako vedľajší produkt vzniká oxid uhličitý, dôležitý pri kysnutí. ZLOŽENIE KVÁSKU Mikroorganizmy prítomné v kvase môžeme rozdeliť do dvoch hlavných kategórií: baktérie mliečneho kvasenia (prokaryotické organizmy), a kvasinky (eukaryotické organizmy). Za spracovanie sacharidov v kvase sú zodpovedné práve baktérie mliečneho kvasenia, zatiaľ čo kvasinky spracovávajú vedľajšie produkty mliečneho kvasenia baktérií. Z konkrétnych druhov kvasiniek sa v kvase nachádzajú najmä […]
Aké sú to slovenské potraviny?
ÚVOD Slovenské potraviny na nás číhajú z každého roku – obchodník má povinnosť predávať aspoň 50% potravín, ktoré sú slovenské, Značka kvality „zaručuje“ 75% pôvod domácich surovín, a máme tu aj rôzne regionálne značky. Obchodníci vedia, že nápis „slovenský“ či „lokálny“ predáva, a koniec-koncov aj ja na blogu tvrdím, že lokálne je lepšie. Ale ani v tomto prípade nie je lokálne ako lokálne, a preto vám prinášam prehľad toho, ako sa môžete zorientovať v pôvode suroviny. POVINNÉ ÚDAJE O PÔVODE Povinnosť uvádzať odkiaľ potravina, ktorú si kupujeme pochádza je daná iba pri niektorých z nich. Konkrétne ide o mäso zo svíň, oviec a kôz, či hydiny a je jedno či ide o čerstvé, chladené alebo mrazené mäso (Nariadenie Európskeho parlamentu a rady, č 1169/2011). Rovnako tak musí byť aj na mede uvedená krajina pôvodu (Vyhláška č. 41/2012 Z.z.). Čo sa týka rýb, je povinné uviesť oblasť, v ktorej bol produkt ulovený alebo odchovaný (Nariadenie Európskeho parlamentu a rady, 1379/2013). Posledný dokument, ktorý upravuje krajinu pôvodu hovorí, že aj čerstvé ovocie a zelenina musí mať uvedený pôvod (Nariadenie Komisie (ES) č. 48/2003). Aj na mliečnych výrobkoch nájdete v ovále kód krajiny, kde bol daný produkt vyrobený, avšak táto informácia nehovorí nič o pôvode mlieka. Ale o tom si povieme niečo neskôr. Všetky ostatné potraviny nemusia […]
O stužených tukoch
Úvod K Vianociam neodmysliteľne patrí aj domáce pečenie, a zvýšená konzumácia sladkostí. Ak sa v nich nachádzajú stužené tuky, nie je to úplne dobre. Poďme sa preto v nasledujúcom článku pozrieť na to, čo sa deje s tukmi, ktoré konzumujeme, a či sú tu aj nejaké, ktorým by sme sa mali vyhýbať. A napíšem vám aj niečo o tom, prečo sme dnes o niečo múdrejší, ako kedysi, a prečo tvrdenie: „Tak piekli aj naše babky, a dožili sa vysokého veku.“ Či „Veď keď si to dám raz za čas, tak to nevadí“, neplatia. Čo sú lipidy? Lipidy sú nevyhnutná zložka našej potravy, pretože sa podieľajú najmä na stavbe našich buniek a niektorých hormónov, majú termoizolačnú a transportnú funkciu a ak by sme ich neprijímali, zomreli by sme. Ich podiel v našej strave by mal byť zhruba 26% (zdroj: K. Javorka a kol.: Lekárska fyziológia). Pre lipidy je typické, že obsahujú tri základné atómy: uhlík, vodík, a kyslík. Rozdeľujú sa na tri základné skupiny: triacylglyceroly, fosfolipidy a cholesterol. Zväčša ide o dlhé molekuly. Ako zdroj energie sa využívajú najmä triacylglyceroly, ktoré sú zložené zo zvyšku glycerolu a troch molekúl karboxylových kyselín. Mastné kyseliny Každý z týchto reťazcov nazývame aj mastná kyselina, a podľa počtu uhlíkov a toho, či sa tam nachádza alebo […]
Vianočné pečenie
Upeč si aj ty tie najlepšie vianočné dobroty s Lokálžrawtzom! Stačí si len stiahnuť mojú novú zbierku famóznych receptov a môžes sa do toho pustiť. Nájdeš tam tradičné maškrty ako medovníky či linecké, ale niečo modernejšie – marcipánovú štólu, kávové zrná. A takmer polovica receptov je úplne bez mlieka a mliečnych produktov! Samozrejme, že všetky recepty sú bez margarínu. To je moje vianočné pečenie. Tie najlepšie vianočné receptyStiahnuť