ÚVOD
Slovenské potraviny na nás číhajú z každého roku – obchodník má povinnosť predávať aspoň 50% potravín, ktoré sú slovenské, Značka kvality „zaručuje“ 75% pôvod domácich surovín, a máme tu aj rôzne regionálne značky. Obchodníci vedia, že nápis „slovenský“ či „lokálny“ predáva, a koniec-koncov aj ja na blogu tvrdím, že lokálne je lepšie. Ale ani v tomto prípade nie je lokálne ako lokálne, a preto vám prinášam prehľad toho, ako sa môžete zorientovať v pôvode suroviny.
POVINNÉ ÚDAJE O PÔVODE
Povinnosť uvádzať odkiaľ potravina, ktorú si kupujeme pochádza je daná iba pri niektorých z nich. Konkrétne ide o mäso zo svíň, oviec a kôz, či hydiny a je jedno či ide o čerstvé, chladené alebo mrazené mäso (Nariadenie Európskeho parlamentu a rady, č 1169/2011). Rovnako tak musí byť aj na mede uvedená krajina pôvodu (Vyhláška č. 41/2012 Z.z.). Čo sa týka rýb, je povinné uviesť oblasť, v ktorej bol produkt ulovený alebo odchovaný (Nariadenie Európskeho parlamentu a rady, 1379/2013). Posledný dokument, ktorý upravuje krajinu pôvodu hovorí, že aj čerstvé ovocie a zelenina musí mať uvedený pôvod (Nariadenie Komisie (ES) č. 48/2003). Aj na mliečnych výrobkoch nájdete v ovále kód krajiny, kde bol daný produkt vyrobený, avšak táto informácia nehovorí nič o pôvode mlieka. Ale o tom si povieme niečo neskôr. Všetky ostatné potraviny nemusia mať uvedenú informáciu o tom, odkiaľ potravina či jej ingrediencie pochádzajú. Prakticky to znamená, že bežné potraviny, ktoré si kupujeme: sladkosti, džúsy, orechy, čipsy a podobne nemusia mať uvedenú krajinu pôvodu, a pri mliečnych a mäsových výrobkoch nie je povinné uviesť odkiaľ jednotlivé zložky pochádzajú.
SLOVENSKÁ POTRAVINA
Zákon hovorí jasne, ako sa môže vyjadriť vzťah ku Slovensku na obale danej potraviny. Tento údaj je však voliteľný, a je len na výrobcoch či sa rozhodnú to uviesť alebo nie. Na niektorých potravinách môžeme nájsť označenie „Slovenská potravina“. Znamená to, že každá jedna fáza výrobného procesu tejto potraviny sa uskutočnila na Slovensku a zároveň aspoň 75% surovín a prísad použitých na jej výrobu pochádza zo Slovenskej republiky (163/2014, Z.z.). Napríklad, kyslá kapusta, ktorú si kúpime v obchode by mohla mať takéto označenie, ak by kapusta narástla, spracovala sa (vykvasila) a zabalila na Slovensku. Ak by sme si kúpili jablkový džús, ktorý je síce vyrobený na Slovensku, ale jablká pochádzajú napríklad z Maďarska, tento výrobok by nemohol byť označený ako Slovenská potravina.
Schválne, koľko z potravín, ktoré si kupujete má uvedené názov „Slovenská potravina“? Je len veľmi málo výrobcov, ktorí takéto označenie používajú, pretože je dobrovoľné.
VYROBENÉ NA SLOVENSKU
Druhý, omnoho častejší prípad je, keď je na obale potraviny uvedené „Vyrobené na Slovensku“. Aj v tomto prípade platí, že všetky fázy výrobného procesu sa uskutočňujú na Slovensku. Ale! Suroviny použité pri výrobe zo Slovenska pochádzať nemusia (163/2014, Z.z.). Vyššie spomenutý jablkový džús by teda mohol mať označenie „Vyrobené na Slovensku“. Ďalší príklad je Slovákmi (bohužiaľ) veľmi obľúbený margarín – je isté, že väčšina olejov použitých vo výrobe akéhokoľvek z nich nepochádza zo Slovenska, avšak ak sa tieto oleje zmiešajú, chemicky upravia do výslednej podoby a zabalia na Slovensku, ide o potravinu „Vyrobenú na Slovensku“.
KRAJINA PÔVODU: SLOVENSKO
Posledný, tretí, prípad je, keď má potravina na obale uvedené: „Krajina pôvodu: Slovensko“. Napriek tomu, že tento údaj znie jednoznačne, opak je pravda! Podľa európskeho nariadenia, sa totiž za krajinu pôvodu považuje krajina, kde sa vykonalo posledné, podstatné, hospodársky odôvodnené zušľachtenie alebo prepracovanie danej potraviny (Nariadenie Európskeho parlamentu a rady, 952/2013). Suroviny ani v tomto prípade nemusia pochádzať zo Slovenska a do zušľachtenia potraviny sa nepočíta balenie. Pokojne môžeme nájsť v obchode potravinu, ktorej 100% surovín pochádza zo zahraničia, avšak bude mať označenie „Krajina pôvodu: Slovensko“.
POTRAVINY VYROBENÉ V SLOVENSKEJ REPUBLIKE
Môžeme sa teda spoľahnúť na informácie z letákov, že si kupujeme slovenské produkty? Nuž, vôbec nie… Usmernenie ministerstva pôdohospodárstva totiž hovorí, že „potravina vyrobená v Slovenskej republike“ je akákoľvek potravina, ktorá bola aspoň zabalená na Slovensku (Usmernenie k aplikácií ust. § 12 ods. 1 písm. q) zákona č. 152/1995 Z. z.). To znamená, že ak sem ktokoľvek začne dovážať cukor z palmových kvetov (pochádza z Ázie) vo veľkých vreciach, a len ho tu zabalí. Podľa usmernenia ide o potravinu vyrobenú na Slovensku. Potraviny označené v letákoch ako „potraviny vyrobené v Slovenskej republike“ teda nemusia vôbec zo Slovenska pochádzať, a výpovedná hodnota takejto informácie je úplne nulová, a táto povinnosť pre obchodníkov je úplne zbytočná a populistická.
ZNAČKA KVALITY
Ako teda môžeme s určitosťou zistiť odkiaľ pochádza daná potravina či jej jednotlivé zložky? Podľa ministerstva nám má pomôcť Značka kvality. Tá uvádza, že predpísaná spotreba domácich surovín u všetkých výrobkov musí byť najmenej 75%. Čo však znamená „domáca potravina“? Ako mi ministerstvo uviedlo, tento pojem nie je legislatívne stanovený. Ide vraj o hovorový názov pre potraviny, ktoré sú vyrobené zo slovenských surovín na Slovensku. Vráťme sa ale k tým 75%. Ministerstvo uviedlo, že sem spadajú suroviny, ktoré sa nedovážajú zo zahraničia, ale dopestovávajú sa, získavajú alebo produkujú sa v Slovenskej republike. Taktiež všetky fázy výrobného procesu sa musia uskutočňovať na území Slovenskej republiky.
To znie celkom jednoznačne, pokiaľ by tu nebola ďalšia veta, ktorá udeľuje výnimku: „Výnimku tvoria len suroviny z dovozu, ktoré nie je možné dopestovať, vyprodukovať alebo získať v Slovenskej republike“ (https://znackakvality.sk/sk/zasady-znacky-kvality). A preto v zozname potravín so Značkou kvality nájdete aj také, ktoré obsahujú väčšinu surovín, ktoré nepochádzajú zo Slovenska. Toto označenie je teda pre nás, konečných spotrebiteľov, nevýpovedné a zavádzajúce. Značka kvality spadá pod Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, a overovanie či daná potravina spĺňa jednotlivé kritéria vykonáva Štátna veterinárna a potravinová správa , ktorá pod ministerstvo patrí.
REGIONÁLNY PRODUKT
Na Slovensku fungujú aj rôzne regionálne značky, napríklad „Regionálny produkt Podpoľanie“ a mnohé iné. Túto značku udeľuje príslušná regionálna komisia na základe vlastných kritérií, ktoré sú uvedené na ich stránkach. Väčšinou však vychádzajú z protokolov Značky kvality. Ani tu teda nemôžeme mať 100% istotu, že ide v o potravinu vyrobenú zo slovenských surovín.
Pokladám za objektívne napísať aj to, že mám veľmi dobrý prehľad o jednotlivých výrobkoch s označením regionálny produkt, a drvivá väčšina z nich je mimoriadne kvalitná a poctivá, a je udelená na výrobky z fariem, ktoré som osobne navštívil.
CHRÁNENÉ OZNAČENIE
Žiadne z vyššie uvedených kategorizácií nehovorí nič o kvalite potraviny, na to je potrebné sledovať zloženie, ktoré musí byť uvedené na obale potraviny, a v prípade nebalených potravín musí byť v mieste predaja k dispozícii (ja si ho pýtam veľmi často). To, ktorým zložkám by sme sa mali vyhnúť vás učím na mojom blogu, a keď si nie ste istí, napíšte mi.
Máme tu ale ešte jeden európsky systém, ktoré je podľa môjho názoru najpresnejší a najvýpovednejší: Chránené označenie pôvodu. V tomto prípade ide o potraviny a nápoje, ktorých všetky časti výroby, spracovania a prípravy sa dejú v konkrétnom regióne (teda ak sa bavíme o ovocnej šťave, aj zber ovocia musí prebiehať v regióne). Ide teda o podobný opis ako v prípade potravín „Vyrobených na Slovensku“, avšak v tomto prípade musia byť aj jednotlivé suroviny naviazané na región. Na Slovensku je len pár potravín, ktoré sa touto značkou pýšia, pretože ide o mimoriadne náročný proces schvaľovania, nie len papierovo, ale aj finančne.
ZÁVER
Suma sumárum, na Slovensku nemáme jasný systém označovania potravín, a rovnako je tu povinnosť uvádzať krajinu pôvodu iba na niektorých potravinách. Legislatívou určené dobrovoľné označenia sú nejednoznačné, a častokrát aj mätúce. Značka kvality ani niektoré regionálne značky tiež jednoznačne neurčujú či potravina obsahuje suroviny pochádzajúce zo Slovenska. Mnohé z vyššie uvedeného vyplýva najmä z faktu, že sme súčasť Európskej únie, a okrem iného platí zásada voľného trhu, a rovnako musíme rešpektovať všetky nariadenia prichádzajúce z Európskej únie. Zákony, nariadenia a vyhlášky, ktoré si vytvoríme my na Slovensku nesmú byť diskriminačné ani voči importovaným potravinám zo zahraničia.
ZDROJE
Ako sa teda máme zorientovať v pôvode potravín? Tu je mojich 5 tipov:
Komentáre 0