Bol som veľmi zvedavý, ako chutí jedlo v Tanzánii. Zaujímalo ma to dokonca viac ako pláže. Nuž a musím povedať, že chuť jedla ma prekvapila ešte viac ako krása bielych piesočnatých pláží.
Základom väčšiny jedál je ryža, ktorá sa na Zanzibare podobne ako aj v mnohých ďalších častiach Afriky pestuje. Samozrejmosťou sú aj morské plody či hovädzie mäso. Morské plody sú čerstvé, a rybolovu sa venujú výlučne muži. Ženy zasa pestujú riasy, ktoré po vysušení predávajú a v hlavnom meste sa spracuvávajú a vyrába sa z nich karagénan, ktorý funguje ako želatína.
Ktoré jedlá ma najviac zaujali?
Jedno z prvých jedál, ktoré som ochutnal v miestnej reštaurácii bolo KACHORI. Ide o vyprážané gulôčky z cíceru, ku ktorým sa podáva limetkovo-kokosová omáčka, ktorá chutila úplne dokonale.
V žiadnej hotelovej reštaurácii sa žiaľ toto jedlo nepodávalo, pretože väčšina turistov o miestne jedlá nemá záujem.
MCHUZI bolo ďalšie famózne hlavné jedlo, ktoré pozostáva s uvarenej ryže a mungo fazule, ktorá sa mimochodom pestovala hneď vedľa reštaurácie.
K tomu sa podával ugrilovaný losos, ktorý ako som sa dozvedel od majiteľa reštaurácie, bol ulovený ráno miestnym rybárom.
Jedlá v hlavnom meste na západnom pobreží ostrova boli úplne iné, ako na východnom. Rýchly obed pri prehliadke mesta Stone Town tiež nesklamal.
Vedeli ste, že banány sa v krajinách v okolí Rovníka bežne využívajú ako náhrada zemiakov? Banány nie sú sladké, a surové sú tvrdé. Po tepelnej úprave sa však premenia na zeleninu s jemnou chuťou, ktorá sa výborne hodí do jedál s mäsom.
Na návšteve farmy s korením v západnej časti ostrova nám miestny sprievodca neustále hovoril o typickom lokálnom jedle – PILAU. Dovtedy som ho však neochutnal, a tak, keď som ho zbadal na jedálničku v mojej obľúbenej reštaurácii v rybárskej dedine Pwani Mchangani, nebolo treba dlhšie rozmýšľať.
Pilau je ryža s hovádzím mäsom dochutená tými najvoňavejšími koreninami, ako sú škorica či badián. Pre mňa zaujímavá, avšak neuveriteľne chutná kombinácia.
Posledné dni na Zanzibare patrili reštaurácii v najrušnejšej časti dediny. Išlo o miestny podnik, kde sa každý deň podával silný hovädzí vývar, ktorý sa varil na ohni, neobsahoval zeleninu, iba kusy mäsa. K nemu sa podávala placka čapati, ako v Indii. Ani raz sme v tejto reštaurácii nestretli turistov, dokonca aj domáci sa nás pýtali, prečo tam jeme. Pre mňa je to však veľmi jednoduché: turistické reštaurácie zväčša podávajú jedlá, ktoré sú typické pre Európu, avšak to pre mňa nie je vôbec zaujímavé. Cestovanie je pre mňa o spoznávaní miestneho jedla spolu s miestnymi obyvateľmi.
Jedlo na Zanzibare bolo rozmanité, chuťovo výrazné a úplne iné ako v Európe či Ázii. Miestne reštaurácie čerpajú lokálne suroviny, ktoré sú vždy čerstvé. Ceny v neturistických reštauráciách boli veľmi nízke, na rozdiel od reštaurácií určených pre turistov.
Komentáre 0